Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Vaše ohlasy 16/2015

<h3>Nielen v Búrlivom víne Ľudovíta neľúbia</h3>

<p>Nedávno som si v Korzári prečítal rozhovor s jedným z protagonistov
Búrlivého vína, hercom M. Mňahončákom, kde tento rodený východniar zo
Zborova hovorí, že niekoľko rokov si zdokonaľoval slovenčinu a že v jeho
profesii by jazyk už mal byť perfektný. Nuž mal by byť… Napriek tomu, že
televíziu sledujem pomerne zriedkavo, pozrel som si niekoľko pokračovaní
seriálu pozornejšie a podľa môjho úsudku by som povedal, že mu to ide
celkom dobre, no stáva sa, že aj majster tesár sa utne, o čom svedčí
napríklad výrok v 335. epizóde, kde v úlohe Petra, generálneho
riaditeľa, hovorí: „Tento sprostý spis rozkope celý môj život od
základoch.“ (Evokuje to tak trochu legendárny výrok J. Slotu:
„…nasadneme do tankoch.“)<br>
Myslím si, že práve herci, moderátori, hlásateľky, redaktori, reportéri a
všetci tí, ktorí sa živia rečovým prejavom a často sa prezentujú
v elektronických médiách, by mali byť našimi učiteľmi v správnom
používaní slovenčiny.<br>
Prepínam televízne kanály a dozvedám sa, že v štúdiu sedí Ján Figel,
klúčovou otázkou sú volby, na inom kanále predpovedá počasie pán Ilko,
na ďalšom spomínajú na Pala Demitru, inde sa zas dozvedám, že nejakú
celebritu Olgu trápi kašel, bolí ju lavá mandla a musí na niekolko dní
kludne zalahnúť, potom zas že herec Dušan Taragel krstil svoju knihu, na
ďalšom beží dabovaná telenovela, kde muž na ženu kričí, že je flandra,
tá mu na to, že všetci ludia vedia, že je trulo a ona je čistá ako
lalia…<br>
Keby niekto chcel v televízii alebo v rádiu preraziť profesionálne
s východniarskym prízvukom, (teda hlavne dôrazom na predposlednú slabiku
v troj a viacslabičných slovách), určite by ho hnali kade ľahšie. Alebo
s iným dialektom.<br>
Keď už herci, moderátori či iné mediálne činné osoby nevedia vysloviť
mäkké l a ani hlasoví a jazykoví poradcovia či logopédi im nedokážu
pomôcť zbaviť sa tejto „rečovej vady“ (ako by aj mohli, keď väčšinou
sami nevedia na ktoré miesto na podnebí špička jazyka patrí), mohli by
hádam namiesto niektorých slov používať synonymá, napríklad namiesto
ľúbim ťa, milujem ťa, namiesto soľ nech radšej povedia slaný prášok.
Národného buditeľa Janka Kráľa môžeme dočasne premenovať na Janko Cár
a otca našej spisovnej slovenčiny, aspoň nakrátko, kým sa každodenným
drilom nenaučia bezchybne vysloviť jeho meno, nemali by sme nebodaj
premenovať na Lajoš? Prečo mnohým mediálnym osobnostiam, ba ani početným
hereckým divám a maestrom náš ľubozvučný spisovný jazyk príliš nevonia
a ľ vyslovia len vtedy, keď sa „pomýlia“?<br>
Nebyť toho, že miesto posledného odpočinku Ľudovíta Štúra v Modre je
prikryté ťažkým náhrobným kameňom, určite by ste pobadali, ako po
každom našom vedomom pokrivení slovenčiny sa zem pohýbe.<br>
<strong>Alojz Hric</strong></p>

<h3>Lekárka s dobrým srdcom</h3>

<p>život je už taký, že popri všedných dňoch nám zavše prinesie aj
chvíle slávnostné, ktoré sú čímsi výnimočnejšie než tie bežné.
K takým milým chvíľam patria aj veľkonočné sviatky, súčasťou ktorých
sú cirkevné obrady Kristovho víťazstva nad smrťou, ktoré sú pre nás
prameňom viery, nádeje, radosti, sily a pomoci pre každodenný život.<br>
Som dirigentkou chrámového zboru sv. Cyrila a Metóda pri chráme a kláštore
redemptoristov v Stropkove, ktorý je už 15 rokov neoddeliteľnou súčasťou
liturgického i kultúrneho života v grécko-katolíckej farnosti
i samotného mesta Stropkov. Poslanie dirigenta je náročné a hoci vediem
kolektív, ktorý vnímam, ako duchovné spoločenstvo, pred každým
vystúpením a sv. liturgiou mám veľkú trému a rešpekt, ktoré pramenia
z pocitu zodpovednosti. Je potrebné zabezpečiť účasť čo najväčšieho
počtu členov zboru, aby sme to zvládli čo najlepšie. V čase , keď je
potrebné podať maximálny výkon, moje emócie sú vo veľkom vypätí, stúpa
mi krvný tlak a bez trvalej lekárskej pomoci MUDr. Ingrid Jakubovej by som to
nezvládla.<br>
S úsmevom na tvári, kultivovaným, vysoko profesionálnym a hlavne ľudským
vzťahom pristupuje MUDr. Ingrid Jakubová, lekárka – kardiologička,
k pacientom vo svojej ambulancii. Som jednou z jej pacientok, ktorej
preukazuje sústavnú starostlivosť. To, čo som mala možnosť zažiť a
osobne sledovať na ambulancii ma milo dojalo a zaslúži si pochvalu a úctu.
Anjel v bielom plášti má čas na každého pacienta, vždy ochotná
vypočuť a pomôcť. Doktorka veľkého a láskavého srdca, skromná,
rozvážna, múdra a hlavne ľudská. V dnešnom uponáhľanom svete pozorovať
prácu lekárky a jej zdravotnej sestry Gabriely Mikličovej, ktoré sú
maximálne ústretové a pracovné povinnosti berú ako svoje poslanie je
balzamom nielen na choré telo, ale aj dušu. želám im veľa síl a hlavne
pevné zdravie, aby aj naďalej rozsievali medzi svojimi pacientmi lásku a boli
im oporou v ich zdravotných trápeniach.<br>
<strong>Ľudmila Jakubčová, vďačná pacientka</strong></p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter