Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Vaše ohlasy 12/2010

Otvorený list mladým Stropkovčanom

Pozorne som si prečítal článok „Pýtame sa za Vás primátora mesta“
(Stropkovský kuriér č.2/10 z 5. 3. 2010), v ktorom pán primátor
vyjadril svoj názor na aktivitu mladých Stropkovčanov „Za krajší
Stropkov“. Jeho odpoveď ma zaujala hĺbkou myšlienok na vzťah mladej
generácie a tých skôr narodených. Hovorí: „Vek človeka predsa neurčuje
jeho hodnoty, tie určuje jeho každodenný život, jeho správanie,
každodenná práca pre dobro všetkých a nielen pre seba“. Zamyslel som sa ,
ako by som ja odpovedal na takúto otázku. Vrátil som sa k článku
uverejnenom v Stropkovskom spektre č.7 z 15. 2. 2010 „Mladí
Stropkovčania sa chcú podieľať na smerovaní mesta“. Cieľom mladých je
chceme, chceme, chceme…participáciu na živote mesta, rozvoj projektov,
chceme, chceme,… monitorovať stav demokracie a politickej kultúry v meste,
chceme … zveľadiť služby občanom, kultúrne, sociálne, životné a
duchovné „prostredie“, chceme … ale pýtam sa ako? Prezentovať sa na
internete nestačí. Vaše „chcenie“ musí mať svoj program, ktorý je
potrebné publikovať v tlači, konzultovať so zástupcami mesta, vedeniami
politických strán, občianskymi združeniami, podnikateľskou sférou a na
verejných zhromaždeniach s občanmi mesta. Viem, že takto sa to doposiaľ
nerobilo, prečo by mladí Stropkovčania to takto nemohli urobiť a tak sa
dostať do povedomia mesta. Ak je Vašim cieľom len kandidovať
v decembrových komunálnych voľbách a spolupodieľať sa na rozhodovaní
o veciach verejných s podmienkou, že pôjdete voliť nové a mladšie tváre
za poslancov a tiež nového a mladšieho primátora, tak je to málo
presvedčujúce. Nikde som sa nedočítal, prečo mladí Stropkovčania nechodia
voliť, prečo nemajú záujem kandidovať. Pán primátor má pravdu, že
z tých pár viet, ktoré boli publikované v Spektre, sme sa dozvedeli málo,
že každý občan Stropkova má právo vyjadriť svoj názor na život a dianie
v meste. Preto aj ja vítam Vašu iniciatívu podieľať sa na živote
v meste, lebo mám dlhoročné skúsenosti s prácou s mladými. Nesúhlasím
však s Vašim názorom, že uvítate skúsenosti aj strednej generácie,
ktorá má záujem o podporu mládeže. Myslíte si, že staršia alebo
„stará“ generácia v mojom veku Vám nevie poradiť? Pokiaľ sa pamätám,
povedať, že niekto použil zdravý gazdovský rozum, znamenalo pochvalu.
Zdravý gazdovský rozum predstavoval istotu, že aj obyčajný človek vie čo
je preňho dobré a prospešné. Aj vaša generácia má určité názory na
každodenný život, chcete robiť veci po svojom. Žijete v dobe, keď
celosvetový trend ľudského pokroku je viac áut, viac vojen, viac drog a
stále viac hladujúcich úbožiakov. Horných desaťtisíc čoraz viac bohatne
a milióny strácajú ľudskú dôstojnosť pre nedostatok peňazí. Peniaze
kraľujú nad všetkým ostatným. Aj nad zdravým gazdovským rozumom. Za
úvahu stojí, či Vaši rodičia musia všetku svoju fyzickú a duševnú
kapacitu venovať zarábaniu peňazí. Aby sebe a svojim deťom mohli splniť
všetko, čo si zaželá. Prečo mnoho rodičov nevie čo je pre nich a pre ich
deti dobré a čo zlé a čo treba robiť, aby človek v každej situácii
zostal sám sebou? V samostatnej Slovenskej republike sme dostali také
podmienky na rozvoj, aké sme po tisíce rokov mnohým národom závideli. Ale
dobrovoľne sa podriaďujeme cudziemu folklóru, cudzím mravom a cudzím
hodnotovým kritériám. Akoby sme my svoje vlastné nemali. Akoby sme nevedeli
posúdiť, čo je hodnotnejšie. Nemusíme dnes už ani poznať tú slovenskú
múdrosť, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Hľadajme spoločne
odpoveď na to, kto je tomu na vine. Je len málo mladých ľudí , ktorí
z vlastného záujmu sa naučia žiť plnohodnotným životom dnešnej doby.
Vaši rodičia a dospelí, tí starší určujú akým smerom by ste sa mali
vyvíjať. Nikto Vám neberie, že sa chcete podieľať na spolurozhodovaní a
presadzovaní svojich myšlienok. Ale pýtam sa, akých a ktoré Vám staršia
generácia komunálnych politikov v Stropkove odsúva do pozadia. Tak, ako pán
primátor verí, že Vaša iniciatíva je úprimná a čestná, tak ja si
myslím, že máte v Stropkove dosť možností na realizáciu plánov Vášho
združenia „Za krajší Stropkov“. Už v roku 2003 naša TJ predložila
návrh na rozšírenie areálu lyžiarskeho vleku o ďalšie
športovo-turistické zariadenia za účelom oddychu a rekreačného športu pre
obyvateľov mesta a okolia. Spracovaný návrh „Prímestskej rekreačnej
zóny“ sme v roku 2008 predložili mestu Stropkov. Žiaľ, pre nezáujem
mesta a poslancov MsZ sa do dnešných dní daný návrh neprejednal. Nech toto
naše konštatovanie nezáujmu je výzvou pre Vás na spoluprácu pri
realizácii tohto projektu. Pýtam sa Vás, nebol by Stropkov krajší, keby sa
to podarilo zrealizovať? Hovorilo sa o vybudovaní dopravného ihriska pre
deti, chýbajú nám detské ihriská v meste, kvalitná asfaltová dráha na
kolieskové korčuľovanie a veľa ďalších zariadení, ktoré by Stropkov
urobilo krajším. Ukončenie tenisového ihriska, trávnatej plochy pre futbal,
rozšírenie lesoparku, úpravy studničiek, turistických chodníkov a
náučných chodníkov, na tom všetkom sa môžete podieľať, len treba
chcieť. Ak chceme, aby Stropkov bol krajší, je potrebné aj chrániť už
vybudované zariadenia. Moje skúsenosti, že ničenie a devastáciu už
vybudovaných zariadení nerobí ani stredná a už vonkoncom nie generácia
tých, ktorých už odpisujete/generácia starých/. Robia to Vaši rovesníci
o čom svedčia už zničené prístrešky, lavičky a stoly pri ohniskách
v areáli lyžiarskeho vleku, polámané sadenice stromčekov, vyčíňanie
motocyklistov na trávnatých plochách areálu, znečisťovanie parkovísk a
betónovej plochy, kde na autách chodia predovšetkým mladí ľudia a svojou
hlučnosťou znepríjemňujú oddych návštevníkov areálu a ničia životné
prostredie. Dennodenne sa aj s takýmto konaním mladých stretávam a preto
Vás vyzývam, aby ste tým, ktorým záleží, aby aj tá časť Stropkova bola
krajšia a slúžila všetkým obyvateľom mesta a okolia pomohli, pretože
chrániť to čo má slúžiť všetkým je našou spoločnou povinnosťou.
Táto výzva je na spoluprácu medzi TJ Slávia Stropkov a združením „Za
krajší Stropkov“. Neklaďme si otázky v novinách. Spoločné stretnutia
sú oveľa lepším riešením aj vašej iniciatívy, že chcete pre mesto
urobiť oveľa viac, ako len zúčastňovať sa volieb a byť volení. Stojí
tiež na zamyslenie sa , kam slovenský človek podel svoj zdravý gazdovský
rozum, prečo ho stratil a kto to môže napraviť.
Valentín Smolko

Stalo sa to pred 2000 rokmi. Bol Veľký piatok, bolo dopoludnie a
v Jeruzaleme bol horúci deň. Prečo však na túto udalosť po toľkých
rokoch stále ešte spomíname? Ten deň sa totiž rozhodovalo i o našom
večnom živote. Ježiš Kristus poznal každého z nás osobne a vedel to, že
On nás musí najprv vykúpiť svojou smrťou, aby sme dosiahli večný život.
A pretože každého z nás veľmi miluje, dobrovoľne sa rozhodol zomrieť za
mňa, za Petra, za Karola, za Bohuša, za Marienku i za Teba! Aj preto sa
veľké množstvo veriacich vydalo v piatok večer na Jozefa na netradičnú
spievanú krížovú cestu v Chráme sv. Cyrila a Metoda v Stropkove spoločne
s mladými kňazmi – redemptoristami a hudobníkmi. Nádherný mužský
spev, krátke zamyslenia a videoprojekcia krížovej cesty určite obohatili
nejednu dušu a povzbudili nejedno srdce, byť lepším, znášať všetky
smútky, trápenia, ale aj rozvíjať talent, či rozdávať úsmev a
pohladenia. Napriek častým tragédiám v spoločnosti, každý deň
prežijeme aj niekoľko pozitívnych chvíľ a táto bola pre mňa jedna
z nich, za ktorú ďakujem.
a.k.

Poďakovanie hasičom

Prostredníctvom Spektra by som sa chcel poďakovať stropkovským hasičom
za rýchly a odborný zásah v mojom rodinnom dome v obci Vyškovce, ktorým
zabránili vzniku a rozšíreniu požiaru, ktorý mohol napáchať veľké
materiálne škody. Ďakujem.
Michal Švahla Vyškovce

Podnikatelia – posledná výzva!

Všetkým tým, ktorým vzniká povinnosť podať daňové priznanie v roku
2010 a vychádza im odviesť daň SR: Máte už len zopár dní na to, aby ste
svojim 2%-ým príspevkom pomohli tým, ktorí to najviac potrebujú. Preto
vyzývam všetkých, ktorí majú v sebe „patriota“ k nášmu mestu a
okresu Stropkov, aby využili svoju možnosť, pomôcť svojimi 2 %, napr:
škôlkam, zooparku a iným, ktorí to najviac potrebujú.
Pomôžte sebe, svojim deťom, svojmu mestu. Prečo dávať peniaze tam, kde ich
je najviac!? Nechajte ich „doma“, lebo ak taká možnosť už nebude, možno
je to poslednýkrát, čo môžete prispieť svojim právom! Viem, že to
veľakrát nie je veľká suma, ale predsa „babka k babce – budú kapce“
a preto podporte svoje mesto, v ktorom žijete!
Jozef Berík

Veľavravný pohľad pani učiteľky

Už osem rokov ubehlo odkedy som po prvýkrát prekročila prah tejto budovy.
Po tých dlhých rokoch sa mi stihli zmiešať všetky pocity do jedného,
veľmi zložitého. Zlialo sa mi dohromady očakávanie, stres, strach
z nového… a taktiež nedočkavosť, túžba po nových vedomostiach
s ohromnou radosťou z toho, že môžem študovať na vysnívanom
gymnáziu.
Neistota bola počas prvých dní v novej škole mojím chlebom každodenným,
no rýchlo sa rozplynula. Predstavte si, že máte ešte len 10 rokov, ale už
ste žiakmi „veľkého“ gymnázia. Veľmi túžite po poznaní, avšak
obávate sa otázok, na ktoré neviete odpovedať, a zároveň ich sami
vyhľadávate svojím zvedavým pohľadom na svet. A zrazu, vo všetkej tej
neistote nájdete skalopevnú istotu. Úsmev pani učiteľky. Je trpezlivý a
neskutočne milý. A vy viete, že je úprimný, pretože, aj keď má pery
stiahnuté do tenkej čiarky, v jej očiach hrajú iskričky. Stiahnutie pier
povolí, lebo vie, že vás a ju niečo spája. Spája vás mnoho
dobrodružstiev v podobe neobjavených pokladov, neprečítaných strán a
neprepočítaných príkladov.
Život študenta však nie je ľahký. Často sa cítite zmorený toľkými
zážitkami, otázky sú čím ďalej náročnejšie, času na spánok a
prípravu na písomky pomaly ubúda. Okrem samozrejmých školských povinností
má však váš život aj ďalšie rozmery. Začínate riešiť aj také
životne dôležité problémy, keď vás spolužiak na hodine telocviku hodí
do bazéna a vy neviete, či sa mu páčite, alebo sa páči len on vám.
Začnú sa problémy s make-upom a vlasmi a odrazu, keď sa s ťažkosťami
zobudíte ráno o šiestej na informatiku, zistíte, že ubehlo päť rokov a
vy ste si to ani nevšimli. Na známej usmievavej tvári vašej učiteľky sa
takmer nič nezmenilo. Hoci okolo očí sa vejárikovite zozbieralo zopár
vrások, na hlave znova pribudlo zopár šedín, iskra v pohľade sa
nestratila. A vy ďalej plávate v zradných vodách písomiek, previerok,
testov i stresujúcich minút pred tabuľou a k tomu všetkému vás ako vír
ťahajú ku dnu problémy lásky, prvého bozku, smiešnych nedorozumení a
v neposlednom rade aj to, čo si oblečiete do školy.
Už, už lapáte po dychu a práve vtedy, v poslednej chvíli, keď čakáte,
že vám ľadová voda zamrazí každučkú bunku vášho bytia, vám vynechá
srdce jeden úder a zistíte, že ste maturant. Dívate sa do známych očí,
ktorá vám pripínajú stužku na slávnostné šaty. Podrobne skúmate známu
tvár svojej učiteľky a zisťujete, že sa na nej podpísalo zas o niečo
viac starostí. Všetko sa zdá byť dôverne známe, ale keď sa pozriete
bližšie, všimnete si, že iskra v očiach sa premenila na mäkkosť, pýchu
a hrdosť. Trvá to sotva zlomok sekundy, no ostane to vo vás na večnosť.
Presne tak, ako umelcovi v zostane v pamäti obraz jeho vlastného diela.
Detailný, ostrý. Priveľmi dobre sa snažíte uchovať si v pamäti
každučký deň v ošúchanej školskej lavici, každučký učiteľov pohľad
aj výrok, pretože si bytostne uvedomujete krátkosť zostávajúceho času.
Avšak cítite, že musíte odísť.
Usilovne teda študujete do noci, nútite svoj mozog zapamätať si a
zosumarizovať všetko, čo ste sa za tých osem rokov na gymnáziu naučili.
Už je to tu. Prichádza veľký deň. S obrovským napätím sadáte do
lavice, aby ste čo najlepšie napísali maturitný test. Zvládli ste to! Zrazu
si uvedomujete, že ste urobili pol krôčika vo svojej skúške dospelosti.
Tešíte sa, že máte na čom stavať, viete, že máte dobrý základ, že
budete môcť bez väčších problémov pokračovať na vybranej vysokej
škole. Až teraz si možno naplno uvedomujete, že gymnázium vám dalo to, čo
vám malo dať. Poskytlo vám nielen bohaté vedomosti, ale i široké
možnosti a hlboké zážitky. Že vám vlastne obohatilo vaše detstvo. Že si
to všetko neskutočne vážite, aj keď ste to možno nie vždy dávali najavo.
Viete, že keby ste sa vrátili v čase, znova by ste sa rozhodli pre túto
školu.
Teraz však musíte kráčať v ústrety svojej budúcnosti. A veľavravný
pohľad svojej učiteľky si navždy ponesiete vo svojom srdci.
Jana Kačmárová, oktáva

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter