Miroslav Majerník: Stratený v nedeľu

Ilustračný obrázok

Poviedka na pokračovanie…

Dobré živený mladý muž sediaci za vrchom stola, práve dojedol nedeľný zákusok, slastne zamľaskal, pocukrovaný kvetovaný tanierik pudovo odsunul do stredu stola. Jazykom si oblizol jemným prachom cukru posladené pery, chcel čosi povedať, ale v poslednej chvíli zabrzdil. Spiklenecký pozrel na svoju manželku, sediacu oproti špárajúcu sa v nedojedených kuracích kostičkách svojich ratolesti. Žena sa nesnažila zachytiť jeho žiadostivý pohľad. Muž si trpezlivo otrel ruky do papierovej servítky, končekmi prstov poklepal po stole, hlasno posunul hrbú novín doposiaľ len tak voľne pohodenú na kuchynskom stole pred seba. Čakal, ale ani jeden z týchto chabých pokusov nevzbudil pozornosť jeho ženy. Medzierkou medzi zubami jazykom akoby dolujúc zvyšky obeda provokatívne zasykal, „Dnes som si pochutil,“ žena na slova chváli svojho muža konečne dvihla hlavu, zdalo sa jej akoby jej tým chcel niečo naznačiť. Oči mladých manželov sa stretli, mlada žena tými svojimi prešla na rozšantene decka, milo sa na nich usmiala, pochopila. Aj im zrejme chutilo, pomyslela si až jej ich bolo ľúto odohnať ich od stola. Položila nedojedenú kostičku na okraj taniera a kuchynskou utierkou si utrela omastené ruky..

„Deti, tak už dosť, dojedli ste a buďte trochu ticho a neštuchajte do seba,“ okríkla mladá mamička sediaca oproti za stolom svoje ratolesti vrtiace sa na oprskaných rozheganých stoličkách po práve dokončievanom výdatnom nedeľnom obede.

Nasledujúci obsah je sprístupnený len prihláseným návštevníkom.

Prihlásiť saRegistrovať