Posviacka najväčšieho zvona odliateho v okrese Stropkov

V uplynulý štvrtok, 26. novembra, na sviatok sv. Jána Zlatoústeho sa v pravoslávnom chráme sv. kniežaťa Rastislava Moravského v Snine konala malá slávnosť. Presne tri roky po otvorení tohto krásneho dreveného chrámu a rok po odovzdaní dvoch menších zvonov sa celebrovala posviacka tretieho a najväčšieho zvona odliateho pre Sninskú pravoslávnu obec. Autorom trojice je rodák z Chotče, zvonár a zvonolejár Jakub Vorobeľ (21).

Doposiaľ najväčší zvon z Chotčianskej dielne je zasvätený sv. Jovovi Uhoľskému a váži 120 kilogramov. S masívnou dubovou hlavicou a kovaním na mieru stúpla jeho hmotnosť na 180 kg a spolu so svojimi dvoma menšími bratmi, ktorí už v zvonici sninského chrámu visia, budú testovať zručnosť tesárov, ktorí chrám stavali, váhou takmer pol tony. Trojici zvonov v Snine predchádzali spravidla svetské zákazky na menšie sady a solitéry. Odovzdaním tejto zákazky sa ale Jakub Vorobeľ, napriek nízkemu veku – ktorý však vyvažuje bohatými vedomosťami, právom zaradil do radov profesionálnych výrobcov zvonov a jeho dielňa je pripravená dodávať jedny z najkrajších a najkvalitnejších mohutných hudobných nástrojov v celej strednej Európe. Najnovší chrámový komplet by samozrejme nemohol vzniknúť bez dôvery, ktorú mladému majstrovi vložil do rúk objednávateľ, za čo mu patrí veľká vďaka.

História zvonolejárstva sa v našich krajoch spája najmä s Prešovom, kde bola úzko spätá s odlievaním diel pre uhorskú armádu. V turbulentnom vývoji 20. storočia v regióne toto remeslo takmer upadlo do zabudnutia. Teraz však pod rukami mladého majstra Jakuba vstáva z hliny a popola aby sýtym zvonivým hlasom oznamovalo svoj návrat.

Rodák z okresu Stropkov sa myšlienkou odliať si vlastné zvony začal zaoberať už v rannej mladosti a prvé pokusy s metalurgiou neželezných kovov začal už v pätnástich. „Už ako malému chlapcovi sa mi páčil zvuk zvonov a tajomno a mohutnosť kostolných veží,“ hovorí mladý zvonár a dodáva, „keďže ma však nechceli k zvonom nikde pustiť zaumienil som si, že sa naučím vyrábať si vlastné.“

Keďže moderná technológia výroby zvonov zahŕňa drahé strojové vybavenie začal, ako mnoho iných remeselníkov, oprašovať stredoveké metódy výroby. Od jeho prvých pokusov ešte neuplynulo ani desať rokov a zvony z Chotče už zvolávajú veriacich do chrámu v okresnom meste Snina. Kvôli tejto zákazke musel rozšíriť skromné vybavenie dielne o veľkú pec na tavbu bronzu, ktorý si mieša podľa vlastného receptu. „Keďže ešte nemám uzavretú dielňu a musím sa riadiť vrtochmi počasia zabrala výroba formy takmer celú letnú sezónu a samotné odlievanie sme stihli v koncom septembra,“ spomína majster Jakub a pokračuje, „v deň odlievania sme boli na nohách už od svitania a dokončovali posledné prípravné práce, ktoré sa kvôli zbieraniu vlhkosti nedajú robiť v predstihu. Asi v polovici samotnej tavby sa začal meniť vietor a na južnom obzore sa objavili husté mraky. Našťastie nám však bol zhora dopriaty deň bez dažďa a prvá tavba dopadla úspešne. Samotný zvon sme z formy vyberali o tri dni, ale pec chladla takmer celý týždeň.“

Fotografie A. Belovežčíka z procesu odlievania nájdete na facebookovej stránke Jakub Vorobeľ – zvonolejárska dielňa.

-ijk-