Uplynulý piatok, 20. mája sa v mestskej knižnici v Stropkove konala vernisáž výstavy členiek Foto klubu Spiš pod názvom My dámy. Šesť dám Fotoklubu Spiš, ktorý pôsobí pri Spišskom kultúrnom centre a knižnici a pri kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja v Spišskej Novej Vsi, sa rozhodlo prezentovať svoju tvorbu, tentoraz netradične, bez pánov. Napriek tomu, že sú v menšine, stali sa cennou súčasťou tejto komunity. Vzájomne si vymieňajú skúsenosti, sú otvorené kritike i iným názorom.
Vo Fotoklube Spiš pôsobí približne 25 aktívnych členov z okresov Sp. Nová Ves, Gelnica a Poprad. Na výstave My dámy však môžete vidieť tvorbu 6 členiek fotoklubu od Anny Slebodovej, Aleny Šulcovej, Ivy Liptákovej, Viery Sabovčíkovej, Dáši Kollárikovej a Ingrid Zgodavovej.
„Moja cesta k fotografii začala turistickou fotografiou, tak ako asi každý na dovolenke. Potom som prišla na to, že je lepšie byť nie pred objektívom, ale za ním. Zistila som, že sa mi veľmi páči dokumentovať nejaké veci a potom si ich pripomínať,“ prezradila Ingrid Zgodavová a pokračovala:
„Mám skôr rada také tie reportážne fotky, koncertné. Obľúbená je fotografia z koncertu Katky Knechtovej (foto Súznenie, pozn. red.). Fotografia má svoju poetiku a zároveň aj dynamiku. Keď sa na to pozriete je jasné, o čom tá fotografia je. Ľudia majú z toho dobrý pocit. To sú moje obľúbené fotografie, krajinky ma veľmi neberú.“
Ako ďalej uviedla, vo fotografii potrebuje trochu viac života, vo fotografii sa musí niečo diať. Jej cesta do Fotoklubu Spiš začala fotokurzom. „Začala som ako obyčajný člen, časom sa to takto vykryštalizovalo. Človek sa vo fotoklube ďalej posúva, robíme spoločné „fotoday“, niekam si vyrazíme a fotíme, niečo sa od seba navzájom naučíme. Potom to konzultujeme, „hádame sa“, hovoríme o tom, čo je dobré a čo nie. Tak potom vzniká dobrá fotka, ktorú si môžeme pozrieť na výstave,“ priblížila a zdôraznila, že fotografovanie je pre ňu veľmi dobrý relax.

„Keď začnem fotiť, som ako vo fototranze a nič nevnímam. Nemyslím na nič, len fotím, čo sa mi páči. Vždy sa učím ako by to mohlo vyzerať. Technicky nie som veľmi zdatná, ale poeticky a niečo ženské vo fotografii viem zachytiť. Musí to byť niečo pekné, niečo čo ma zaujme. Som taký ten typ „street foto“. Priznám sa, hoc sa mnohí fotografi nepotešia, že som taká tá mobilná fotografka. Fotografujem mobilom, aj keď sa to niekomu nepáči. Nosiť stále ťažký Nicon, ktorý má nejakú tú hmotnosť je náročné, s mobilom je to rýchlejšie a jednoduchšie. S ním som sa vlastne naučila fotografovať, ľahšie sa mi potom pracuje s klasickým veľkým fotoaparátom. S mobilom mi to však ide rýchlejšie,“ povedala I. Zgodavová, ktorá fotografuje už asi 20 rokov.

„Až posledných pár rokov sa to trochu technicky zlepšilo. Fotím však pre radosť, nie pre ceny. Aj keď som už zo súťaží nejaké tie ceny získala, napríklad aj čestné uznanie v súťaží AMFO 2022. Väčšinou sú to však fotografie „streetovky“ (z ulice, pozn. red.), z takého rýchlejšieho života,“ uviedla v závere s tým, že fotografuje aj súkromne na rodinných oslavách, prípadne na rôznych akciách, keďže pracuje v hoteli. „Aj tu musíte byť akčná, lebo veci sa dejú.“
-fec-