Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Hladomor a cholera v Stropkove

Súčasná situácia je na Slovensku poznačená vírusovým ochorením COVID-19 (Koronavírus). Pasujeme sa s ním aj na základe prísnych hygienických nariadení a ďalších iných opatrení. V minulosti naši predkovia museli čeliť nebezpečnej infekčnej chorobe, ktorú dnes poznáme pod názvom „Cholera“. Tak ako raz povedal infektológ prof. Krčméry, ak by vypukla cholera, tak by nám pomohla už len svätená voda. Ak naši predkovia toto infekčné ochorenie zvládli aj dodržiavaním opatrení, aj my musíme prekonať vírus, ktorý zasiahol do našich každodenných životov a pripravil mnoho ľudí o život.

Cholera sa totiž prenáša prostredníctvom výkalov, v ktorých sa kumulujú choroboplodné zárodky. Z tohto dôvodu sa ľudia, nedodržiavajúci základné hygienické zásady, veľmi ľahko nakazili. Prvými obeťami cholery sa stávali najmä slabší, podvyživení jedinci, malé deti a starí ľudia. Do Európy po prvýkrát prenikla až v roku 1830. Najprv zasiahla Rusko, odkiaľ sa rýchlo rozšírila do strednej Európy. Do Uhorska sa dostala pravdepodobne cez Halič v lete roku 1831. V júni 1831 zachvátila severovýchod krajiny, vrátane východoslovenských žúp, odkiaľ sa v priebehu niekoľkých týždňov rozšírila do zvyšných časti Uhorska. Prvý prípad cholery v Uhorsku zaznamenali 13. júna 1831 v Ugočskej župe. Maďarské orgány v decembri dali zriadiť na hraniciach vojenský kordón, aby takýmto spôsobom zabránili rozšíreniu epidémie, lenže karanténu príliš skoro zrušili.

Ilustračný obrázok
Karikatúra na tému Cholery z britského časopisu FUN, rok 1866

Chorela sa tak objavila aj na území Uhorska a nákaza sa nezastaviteľne šírila po celej krajine. Márne boli zriadené blokády, a márne sa snažili všemožnými prostriedkami vyliečiť chorých pacientov, všetko sa ukázalo byť neúčinným. V období od 13. júna 1831 do 22. februára 1832 sa v dôsledku tohto vysoko infekčného ochorenia v Uhorsku nakazilo celkovo 536 517 osôb. Z nich sa 298 876 ľudí vyliečilo a 237 641 zomrelo. Pacienti, ktorí nemali to šťastie a cholere podľahli, boli pochovávaní na základe špecifických predpisov. Pochovávalo sa v noci, bez zvonenia, bez kňaza a príbuzných. Hroby na cholerových cintorínoch bývali spoločné, čiže jeden hrob slúžil na pochovanie viacerých mŕtvych. Keď sa masový hrob celý naplnil, zasypal sa vápnom a zeminou a zapečatil sa na 50 rokov. Uhorské úrady sa snažili obmedziť šírenie epidémie v krajine prostredníctvom zavádzania proticholerových opatrení. Budovali sa predymovacie stanice, slúžiace na dezinfekciu prichádzajúcej a odchádzajúcej pošty, a tiež kontumačné stanice, ktoré mali za úlohu kontrolovať prichádzajúci a odchádzajúci tovar a obyvateľstvo. Na príkaz svetskej vrchnosti boli počas cholery zatvorené aj školy, krčmy, obchody, hostince, bitúnky, kostoly a pod. Veci dennej potreby mali ľudia povolené nakupovať výlučne na slobodných uliciach, prípadne im boli prinášané priamo domov. Dôsledkom cholerovej epidémie vypuklo na území severovýchodného Uhorska v lete roku 1831 roľnícke cholerové povstanie.

Táto nákaza neobišla ani obyvateľov mesta Stropkov, v ktorom máme aj cholerový cintorín. O cholere a hladomore písal stropkovský poštmajster Ede Unghváry v monografii Stropkova z roku 1912. Tieto udalosti zaznamenal nasledovne: 

„Zlá úroda spôsobila v roku 1827 hladomor. Dňa 22. marca 1827 bola vyslaná delegácia k županovi, ktorá mu povedala, že hladomor v okolí Stropkova je neznesiteľný. Tí, ktorí boli v najväčšej tiesni si rozdelili 1400 forintov. Keďže hladomor ide ruka v ruke s chorobami, vyslaní doktori rozhodli, že: „v čase hladomoru je povolené jesť len 3 dňový chlieb. Pálenie pálenky je zakázané. Zemiaky treba včas vykopať a uskladniť v pivnici. Všetku repu treba uskladniť postrúhanú a s tretinou múky upiecť chlieb. Hladujúcim je potrebné uvariť polievku. Z bukvíc s múkou upiecť pagáče a z bukvíc získať olej.“  Ledva prešiel hladomor, už v roku 1831 prišla cholera. Hlavný župan gróf Anton Mailáth nariadil slúžnym, medzi nimi aj Stropkovčanom, aby sa zdržiavali vo svojom kraji a aby neopúšťali mesto a nevpúšťali doň cudzincov. Do Stropkova bol vyslaný lekár Ondrej Fekete. Napriek všetkému si cholera v Stropkove vyžiadala svoju daň.“ 

Viac o cholere píše Ján Beňko v monografii Stropkova na strane 89 – 90.

Mgr. Ľuboslav Šmajda – Mestský úrad v Stropkove 

Zdroje:
LIŠKA, Anton: Masový vrah – cholera v Uhorsku v roku 1831. In https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/masovy-vrah-cholera-v-uhorsku-v-roku-1831
UNGHVÁRY, Ede: Sztropkó és várának története. Huszt, 1912, str. 91 – 92.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter