Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Stál na čele osloboditeľov Stropkova: poručík pechoty Vladimír Jaroslav Sisr

Na súčasnú budovu Okresného úradu v Stropkove bola počas 25. výročia oslobodenia mesta,  v novembri 1969, osadená kamenná tabuľa venovaná osloboditeľovi Stropkova, poručíkovi Vladimírovi Sisrovi. Od jeho narodenia uplynie 1. februára 98 rokov. Vedenie mesta Stropkov, spolu so zástupcami ďalších inštitúcií každoročne vzdáva položením venca a poklonou česť osloboditeľom, ktorí sa nebáli položiť svoj život za slobodu slovenského ľudu. Kto bol spomínaný poručík a aký bol jeho ďalší osud po oslobodení Stropkova?  

Vladimír Jaroslav Sisr sa narodil 1. februára 1924 v obci Čechohrad v Záporožskej oblasti, v Melitopolskom okrese Sovietskeho zväzu (ZSSR), ktorú založili českí prisťahovalci v roku 1869 na pozvanie cára Alexandra II. Dnes sa obec nachádza na juhu Ukrajiny a v roku 1946 ju premenovali na „Novhorodkivka“. Vladimír sa hlásil k českej národnosti, avšak jeho štátna príslušnosť bola sovietska. Občianskym povolaním bol roľník, navštevoval sedemtriednu meštiansku školu a vierovyznaním bol rímskokatolík. Pri jeho prezentovaní do československého vojska v roku 1944 v kmeňovom liste uviedli len meno jeho otca Jaroslava Sisru.

Ako 20-ročný vstúpil dobrovoľne 29. januára 1944 v Jefremove (Rusko) do československého vojska ZSSR v hodnosti „vojak“, a to počas bojov druhej svetovej vojny, ktorá trvala už štyri a pol roka. Už 1. februára bol premiestnený k 2. československej samostatnej brigáde. Dňa 15. septembra 1944, v čase SNP na Slovensku, mu bola po absolvovaní školy pre dôstojníkov v zálohe udelená hodnosť „podporučík pechoty v zálohe“. Ako veliteľ guľometnej roty bol 25. septembra 1944 pridelený do 3. československej samostatnej brigády v ZSSR. V jej zostave sa zúčastnil bojov pri oslobodzovaní Československa od Karpatsko-duklianskej operácie až po Pražskú operáciu Červenej armády. Dňa 28. novembra 1944 jednotky 1. československého armádneho zboru v úzkej súčinnosti s 271. streleckou divíziou na pravom krídle 1. gardovej armády vstúpili do Stropkova. Oddielu, ktorý sa ako prvý dostal do mesta, velil podporučík Vladimír Sisr. Osloboditeľov vítali v meste J. Polončák, J. Senaj, J. Hric, T. Kobák a iní so zbraňou v ruke. Do konca mesiaca vojská 38. armády prenikli na horný tok Ondavy, kde bol ich postup zastavený až do januára 1945. Nemci držali svoje postavenie na čiare Svidník – Tisinec – Bokša – Malá Domaša. V týchto oblastiach sa určitý čas viedli boje, až po kým 17. januára 1945 nezačali nemecké vojská ustupovať. Tieto akcie dostali názov „Ondavská operácia“.

Medzitým bol Vladimírovi Sisrovi 31. decembra 1944 prezidentom Edvardom Benešom

udelený Československý vojnový kríž 1939 za boje v Karpatsko-duklianskej, tiež vo Východoslovenskej operácii a 8. januára 1945 absolvoval kurz osvetových dôstojníkov pri veliteľstve 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Krátko po oslobodení Bratislavy, dňa 17. apríla, bol Vladimír Sisr povýšený do hodnosti „poručíka pechoty v zálohe“ a 25. apríla bol od                          3. československej samostatnej brigády premiestnený k Ministerstvu národnej obrany. Druhý Československý vojnový kríž 1939 mu udelili 30. apríla 1945 za boje pri oslobodzovaní Bardejova, Prešova, Levoče, Popradu, Liptovského Mikuláša a zároveň bol vyznamenaný československou medailou „Za chrabrosť“. Po skončení vojny dostal československé občianstvo a pokračoval v službe v československej armáde. Dňa 10. augusta 1945 bol vyznamenaný ďalšou československou medailou, tentoraz „Za odvahu“. Od 1. januára 1946 ho preložili do skupiny dôstojníkov pechoty z povolania. Jeho posledným známym bydliskom v roku 1947 bola Praha – Bulovka, avšak veľmi skoro, ako slobodný 23-ročný dôstojník, 14. januára 1948 zomrel vo Vysokých Tatrách – Starom Smokovci na suchoty dýchacieho ústrojenstva (tuberkulóza). Podľa kmeňového listu vojaka sa dozvedáme, že bol ženatý s Máriou Sisrovou a tak možno len predpokladať, že sa do matriky dostal nepresný údaj o jeho rodinnom stave. Nedozvedáme sa, či sa jeho manželka presťahovala spolu s ním do Československa, v ktorom roku a kde sa sobášili. V matričnom zázname o jeho úmrtí sa ďalej uvádza, že ako poručík slúžil vo vojenskom útvare „5323 Hranice“ (Hranice na Moravě). Miesto jeho posledného odpočinku je doposiaľ neznáme.

Mgr. Ľuboslav Šmajda

Mestský úrad v Stropkove

Zdroj:

  • Vojenský historický ústav Bratislava, Odbor vojensko-historických výskumov (doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc). – Kmeňový list vojaka.
  • Matričný úrad Vysoké Tatry
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter