Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Radíme záhradkárom…

Mladá rastlinka v pôde

Záhradkárstvo má veľký spoločenský, morálno-výchovný význam. Okrem základných vedomostí o pôde je dobré poznať aj život rastlín, vedieť ako založiť záhradku, ako pripraviť pôdu, ako, čo a kedy sadiť, aké kultivary použiť, ako rastliny ošetrovať a chrániť pred škodcami a chorobami a napokon aj to, ako bezpečne uložiť alebo konzervovať plody záhrady získané blahodarným účinkom slnečných lúčov, živín, vlahy a úsilím vašej vytrvalej práce.

Najčastejšie sú záhradky rozdelené na časť okrasnú a úžitkovú, najmä pri rodinných domčekoch a v záhradkárskych osadách. Záhradkár sa musí pri výbere druhov a kultivarov ovocia a zeleniny prispôsobovať klimatickým a pôdnym podmienkam. Čiastočne možno klimatické podmienky záhrady zlepšiť vysadením vetrolamov alebo vyhľadaním toho najlepšieho, chráneného miesta. Zlepšenie pôdy je už však v našej moci. Výber vhodných druhov rastlín je nevyhnutné posúdiť podľa nárokov na teplo, podľa nárokov na svetlo i na hĺbku pôdy.

Najhodnotnejším ovocným druhom sú jablone pre ich pomerne vysokú odolnosť. Okrem toho plody zimných kultivarov možno dlho uskladňovať. Ďalej sú to hrušky, višne, či broskyne pre ich chuťové vlastnosti a uskladniteľnosť. V chladnejších polohách sa bude viac dariť ringlotám, mirabelkám, slivkám a to najmä pre otužilosť a vhodnosť na sušenie a zaváranie. Drobné ovocie vysádzame vo všetkých polohách v takom množstve, na aké máme miesto.

Včela prilieta na kvet jablone

Platí však pravidlo, že vysádzame jednotlivé druhy a kultivary tak, aby boli čo najmenej pomiešané. Stromčeky je najlepšie sadiť do radov po dĺžke pozemku.

Na dopestovanie zeleniny v potrebnom množstve pre štvorčlennú rodinu potrebujeme teoreticky 20 m2 pôdy. V skutočnosti stačí aj 100 m2, pretože niektoré druhy sa pestujú ako predplodiny a iné ako následné plodiny, takže sa na jednom mieste vystriedajú aj tri druhy. Niečo sa tiež dopestuje aj pod ovocnými stromami. Do plochy je potrebné zarátať aj plochu pre jahody, či chodníčky medzi záhonmi.

Najviac pozornosti je potrebné venovať najmä rozdeleniu záhradky na účelové plochy – úžitkovú a okrasnú. Tá okrasná časť by sa nikdy nemala prelínať s tou úžitkovou. Každá nedôslednosť v tomto smere je na škodu veci.

Postup práce spočíva v dôslednom pláne, úprave – urovnanie terénu, vymeriavanie, založenie ciest, príprava a zlepšenie pôdy. Na neplodných, kamenistých pôdach alebo na bývalých smetiskách a návozoch sa pôda vylepšuje súčasne pri zakladaní ciest. Potom nasleduje vymeriavanie a vykolíkovanie vlastnej výsadby stromov, vykopanie jám a ich zahrnutie so súčasným zásobným hnojením, vysadzovanie, príprava plochy na zeleninu, jahody, trávnik i okrasné záhony a sejba alebo sadenie.

Cesty a cestičky majú v záhrade nielen účelové, ale aj estetické poslanie. Ich účelom je spájať jednotlivé časti a zariadenia záhrady navzájom. Zo správne vedených ciest vidíme pri prechádzke tie najmalebnejšie partie záhradky.

Pri všetkej láske k záhradke treba rátať s časom. Záhradkárske nadšenie chytí ľudí skôr v dospelejšom veku. Mnohí, najmä tí duševne pracujúci a ľudia so sedavým zamestnaním, považujú telesnú prácu v záhrade za potrebnú pre zachovanie zdravia a energie a k tomu majú ešte aj radosť z výsledkov. Je určite zaujímavé tvrdenie, že pri intenzívnych ovocných, zeleninových a niekedy aj kvetinových rastlinách zvládne jeden človek plochu 400 m2 asi za 150 až 200 hodín ročne. Práca sa koncentruje pritom zväčša na apríl, máj a október. Počas ostatných mesiacov sa záhradke stačí venovať len asi 10 až 15 hodín mesačne. Rozdiel je tiež v tom, či zavlažujeme záhradu pomocou obyčajných polievacích kanví alebo či využívame moderné zavlažovacie zariadenia.

Voda vplýva na všetky životné pochody rastlín. Dôležité je preto poznať požiadavky jednotlivých rastlín na vlahu, vodou správne hospodáriť a podľa potreby ju v pravý čas dodať. Zeleniny majú nižšiu nasávaciu silu, kým ovocné stromy čerpajú vodu väčšou silou. Najviac vody potrebujú broskyne, marhule, vinič hroznorodý, višne, čerešne, slivky a jablone. Už jednoročný očkovanec jablone spotrebuje denne 5 až 7 litrov vody a rodiaca jabloň má spotrebu aj viac než desaťnásobnú.

Pri určovaní nárokov jednotlivých druhov na vodu treba brať do úvahy dĺžku vegetačného obdobia a vlahovú potrebu počas vegetácie. Ak sa priemer teplôt zvýši vo vegetačnom období napr. o 1 °C, zväčší sa spotreba vody na 1 m2 pôdy o 60 až 80 litrov. Podobné je to pri zelenine. Pri vyššej spotrebe vody sa však urýchľuje aj rast, zväčšujú sa prírastky aj úroda. V teplom roku je preto dôležité dobre hospodáriť s vodou a správne zavlažovať. Všeobecne platné pravidlo na rozdelenie potreby vody neexistuje, je preto potrebné starostlivo sledovať stav rastlín aj pôdy.

-af-

Zdroj: Gustáv Čejka a kol., Radíme záhradkárom, Príroda, Bratislava, 1982

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter