Horná Ondava: Ústrižky veľkého sveta

Stropkovská brázda v hmle

Z najstaršieho hradu Ondavskej vrchoviny, Medzianok, je to na Jakubov vrch ešte kus cesty. Ale ani z neho, ani z neďalekých Zlámanísk Stropkovskú brázdu neuvidíte. Výhľad zastiera hranica lesa. V tomto kraji je vôbec núdza o panoramatické výhľady a prieseky lesom na vhodných miestach sú nedostatkovým tovarom. Ak sa však jedného dňa tou cestou vydáte, určite si doma nezabudnite dušu. Prechádzka horskou lúkou na hrebeni, zvlášť za jasného dňa, dáva človeku pocit, že je na krok od neba. Pravda, široká panoráma tatranského typu sa nekoná, no ten pocit, keď sa plavíte hrebeňmi vĺn karpatských chrbátov má taktiež svoje neopakovateľné čaro.

Obsiahnuť pohľadom Hornú Ondavu môžu len orly a im podobní, vznášajúc sa na vzdušných prúdoch, ktoré stúpajú od nádrže Veľká Domaša. Od priehradného múru sa rozbiehajú horské brázdy povodia Ondavy. Na ceste k prameňom stretávajú lány polí, lúk i prevažne bukových lesov. Špecifikom nádrže je, že zahatala jednu z posledných divočiacich riek na Slovensku, Ondavu pri hraniciach s úzkym pásom Beskydského predhoria pred vstupom do rozľahlých lánov Východoslovenskej nížiny. Povodie Ondavy nad nádržou tak utvára jednotný celok s presne definovanou prekážkou v toku. Takmer by sa dalo povedať, že tvorí uzavretý systém, kvôli protipovodňovej ochrane neustále kontrolovaný a s archívom meteorologických a hydrologických záznamov siahajúcich do začiatkov minulého storočia.

Človek si predstavuje prameň rieky ako konkrétne miesto, kde zo zeme mocným prúdom vyviera voda stáročí, aby na svojej ceste do mora mohutnela a v časoch jarných dažďov hučala ako vojsko na pochode. Azda celkom príznačne pre karpatské kraje však Ondava akosi len tak vzniká. Z obce Ondavka je to k prameňu ešte kúsok do kopca nádhernou tisinou. Predierate sa lesom a zrazu vystúpite na podmočenú lúku. Tu by ste jej azda horská nepovedali. No s nadmorskou výškou takmer 560 metrov sú Mláky ešte o čosi vyššie ako vrch Baňa týčiaci sa nad neďalekým Stropkovom. ( Zhodou okolností je práve z Bane široký výhľad do okolitej krajiny. ) Podobné priesaky mokvajú aj na okolitých svahoch a v podobe drobných potôčikov sa zbiehajú o sto výškových metrov nižšie v Ondavke. Odtiaľ sa voda hadí krajinou. Zbiera vodu lesov a lúčnych strání. Čoskoro zmohutnie. Medzi riekami Slovenska však ostáva skôr drobnou. Svoju silu naplno rozvinie až s vlahou z neba. Vtedy sa z Ondavy stáva široký rozvoľnený tok, pretvárajúci krajinu všade tam, kde ju ešte nestihla spútať neprezieravá chamtivosť.

Krajina sa najlepšie utvára sama. Ak do nej vstúpime, ak nad chutnú rastlinu postavíme skleník, už navždy jej budeme musieť vlahu dodávať umelo. Podobne aj spútané povodie potrebuje starostlivosť. V roku 2018 boli časti riečnej nivy Hornej Ondavy vyhlásené za chránené oblasti v sústave ochrany krajiny NATURA 2000. Brehové porasty tu na niektorých miestach tvoria mikropralesy, prevažne vŕbové a jelšové neprestupné húštiny, kde je príroda ponechaná na samovývoj. Nájdeme tu útočisko hmyzu, vtáctva, dorbných hlodavcov. Rieku a jej prítoky napriek zásahom pytliakov a miestnych samozvaných vodohospodárov osídľujú bobry a svojou činnosťou prispievajú k starostlivosti o krajinu, z ktorej človek berie, ale málokedy dáva späť.

Povodie Hornej Ondavy je úžasný maličký mikrokozmos, ohraničený Beskydskými chrbátmi a zátkou v podobe priehradného múru. Hospodárska krajina, ktorá sa však civilizovaniu zúfalo bráni. V dobe, keď čelíme zmene klímy, výrazným suchým obdobiam, pálčivým otázkam v smerovaní lesníctva a poľnohospodárstva je azda dobré spomenúť si na takéto nivné brázdy, malé svety v ktorých sa zrkadlí ten veľký.

Ivan Kleban
o.z. Rybárik