<p><em>Toto zamyslenie bude znieť asi trochu morbídne. Myslím však, že
práve na veciach, z ktorých ide mráz po chrbte, sa človek najlepšie
zamyslí.</em></p>
práve na veciach, z ktorých ide mráz po chrbte, sa človek najlepšie
zamyslí.</em></p>
<p><em>Jednej mojej známej sa nedávno sníval sen, keď jej zomrela dcéra.
„Bolo to strašné. Plakala som a najviac ma mrzelo to, že som jej chcela
ešte toľko vecí povedať,“ zneli jej slová. Práve o tom to je, človek
má pocit, že na všetko má vždy čas. Nepovie ľuďom, ktorých ľúbi, čo
k nim cíti. Nepovie kamarátovi, že si ho váži, rodičom nepoďakuje za
starostlivosť. Stále je totiž presvedčený, že ešte bude príležitosť.
Ako sa však hovorí, v živote si raz hore a raz dole. Nikdy neviete, čo sa
môže zajtra či o týždeň prihodiť. Preto, ak niekoho ľúbite, vážite
si ho, chcete sa s niekým uzmieriť alebo niekam pozvať, urobte to dnes, nie
zajtra.</em></p>