ústa a biť sa za svoje práva. Nedivím sa im. Vzdelaní ľudia, ktorí boli
kedysi považovaní za elitu národa, majú dnes problém vyžiť a ich
pracovné podmienky sú z roka na rok náročnejšie.
<p>Vzdelávací proces prešiel za posledné obdobie množstvom veľakrát
nezmyselných reforiem a od pedagógov sa vyžaduje, aby na každú z nich
pružne reagovali. Čo to znamená v praxi, vedia najlepšie oni sami. Okrem
toho je ich práca čoraz stresujúcejšia aj z ďalšieho dôvodu. Výchova
v niektorých rodinách značne pokrivkáva a od učiteľov sa očakáva, že
budú zvládať aj problémové deti, s ktorými si nedokážu poradiť ani
vlastní rodičia. Vláda argumentuje tým, že nie sú peniaze. Jasné, že nie
sú, keď tento štát sústavne rozkrádajú gauneri tváriaci sa ako ctihodní
občania. Potom to na Slovensku aj tak vyzerá. Človek, ktorý nikdy nevytvoril
nijakú skutočnú hodnotu a jediným zmyslom jeho života je hrabať pod seba
na úkor iných, si žije ako prasa v žite a ten, kto skutočné hodnoty
vytvára a priamo ovplyvňuje vzdelanostnú aj osobnostnú úroveň národa, a
teda aj jeho budúcnosť, musí neraz bojovať s existenčnými problémami.
Vôbec by som sa nedivila, keby po zdravotníkoch a učiteľoch povstali aj
ľudia z iných odvetví. A myslím si, že je len otázka času, kedy sa tak
stane. Pretože hoci sú Slováci národ holubičí, ich trpezlivosť má tiež
svoje hranice a donekonečna sa okrádať nedajú.