V malebnej dedinke, možno aj niekde v blízkosti Stropkova, bývali
vedľa seba dvaja susedia. Ako sa na správnych gazdov patrí, obaja mali
záhrady.

Záhradník, nazvime ho Usilovný, sa od skorej jari do neskorej jesene
staral o svoje záhony. Sadil, okopával, plel, hnojil. Druhý záhradník,
dáme mu meno Truhlík, sa väčšinu času len tak opieral o plot a kibicoval
suseda Usilovného. Vraj sa cibuľa sadí ďalej od seba, vraj tá motyka nie je
práve najlepšia a plieť by mohol tiež častejšie. Pracovitý záhradník,
hoci ho „múdre“ reči odborníka na všetko znervózňovali, ďalej
s láskou opatroval svoje rastlinky. Nakoniec prišla jeseň a on s radosťou
pozbieral plody svojej celoročnej práce. Sused Truhlík len závistlivo
zazeral spoza plota, pretože jeho úroda bola na zaplakanie. Od jari do jesene
väčšinu času prestál pri plote a kritizoval suseda. Podľa toho vyzerala aj
jeho záhrada. Podobných Truhlíkov chodí po svete veľmi veľa. Kritizujú,
poúčajú, nadávajú na všetko a všetkých, rozdávajú rady na počkanie.
V drvivej väčšine ide o ľudí, ktorí majú problém sami so sebou a so
svojim životom. Aby zakryli vlastnú neschopnosť, lenivosť, neprajnosť,
poukazujú na chyby a nedostatky ostatných. Lebo záhradník Usilovný nemá
čas ani chuť miešať sa druhým ľuďom do života. Keďže sa stará
o svoju vlastnú záhradu a pri tejto činnosti je vyslovene šťastný, nemá
potrebu poukazovať na nedostatky, zlyhania či omyly iných. To neznamená, že
neporadí, nepomôže. Urobí tak len vtedy, keď ho o to požiadajú. Rada a
pomoc takéhoto človeka je pre iných požehnaním. Otázkou ostáva, ako
rozoznať suseda Truhlíka od suseda Usilovného. Veľmi jednoducho. Pozrite sa
na ich záhrady…

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter