Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Editorial 45/2009

Náhrobný kameň mi pripomína knihu s názvom Jeden ľudský príbeh.
Knihu, ktorú si už nikdy nikto neprečíta. Je na ňom ozdobnými písmenami
vyryté meno človeka, ktorý na tejto zemi pobudol istý čas, splnil si svoju
pozemskú úlohu a odišiel do večnosti.

Príbuzní zosnulého síce zbežne poznajú históriu jeho života,
väčšinou však ide len o útržkovité spomienky zdeformované časom a
ústnym podaním. Len málo ľudí si totiž počas svojej pozemskej plavby
vedie palubný denník, kde by detailne zaznamenávali svoje zážitky,
postrehy, pocity, ale aj fakty súvisiace s dobou. A to je veľká škoda.
Pretože práve denníky našich predkov by nám dali odpovede na množstvo
otázok, na ktoré už nikdy nikto nezodpovie. Možno by sme zistili, že ľudia
už po stáročia riešia tie isté problémy. Že násilie, alkohol, nevera či
honba za bohatstvom nie sú výsadou dnešnej doby, ale že takéto javy
sprevádzali ľudstvo odnepamäti. Možno by sme sa dozvedeli, že „tá
dnešná mládež“ bola „skazená“ aj pred sto, dvesto, tristo rokmi a že
ľudia nikdy nemali dosť bez ohľadu na to, či boli obyčajnými sedliakmi,
alebo pánmi. Že v minulosti, presne ako dnes, žili bytosti dobré aj zlé a
že boj svetla a temnoty trvá, odkedy na túto Zem vkročila ľudská noha.
Toto a ešte oveľa viac by sme sa možno dozvedeli z denníkov našich
predkov. Neviem, koľko ľudí si robí písomné záznamy o svojom živote
v súčasnosti. Predpokladám, že ich je veľmi málo. Na písanie denníkov
niet času, okrem toho, čo si budeme nahovárať, dajú sa veľmi ľahko
zneužiť. Vyzerá to tak, že aj naša generácia si svoju osobnú históriu
vezme do hrobu. Bolo by krásne, keby sa našli súčasníci, ktorí by mali
vytrvalosť a odvahu zanechať pre ďalšie generácie odkaz oveľa vzácnejší
ako chladný náhrobný kameň. Svoj denník.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter