pohyby, vráskavú tvár, pohasnuté oči. Napadlo mi, že niekedy v minulosti
to bol mladý svieži človek plný energie, určite toho prežil neúrekom a
celý svoj životný príbeh si nosí so sebou.</em></p>
<p><em>Je zvláštne, že si vieme len veľmi ťažko predstaviť napríklad
tohto deduška, aký asi bol v rozkvete síl. Na druhej strane mladý človek
si len málokedy pripúšťa, že raz z neho bude dôchodca, ktorý každým
dňom stráca vitalitu, trápia ho choroby, stáva sa odkázaným na cudziu
pomoc.</em><br>
<em>Hoci je to smutná predstava, pokiaľ sa staroby dožije, stanú sa takéto
problémy jeho každodennou realitou. Na jeseň života sa nedá vopred
pripraviť, ale treba akceptovať fakt, že raz príde. Nikto neostane večne
mladý, krásny, zdravý, lebo v prírode všetko, čo sa raz narodí, musí aj
zostarnúť a zaniknúť, aby uvoľnilo miesto novému životu. Starým ľuďom
neostáva nič iné, len sa týmto zákonitostiam s pokorou podriadiť.
A všetci neskôr narodení im môžu toto životné obdobie spríjemniť,
uľahčiť. Nemusia to byť veľké gestá, stačí milé slovo, úsmev a tiež
prosba o nejakú drobnú pomoc, aby mali starkí pocit užitočnosti. Raz
totiž budeme v podobnej situácii tiež…</em></p>