<p>Na tento týždeň pripadol Sviatok všetkých svätých. Ľudia zdobia
hroby svojich blízkych, zapaľujú sviečky, spomínajú. A tiež sa
zamýšľajú nad vlastnou pominuteľnosťou.

<p>Predstava, že skôr či neskôr príde čas, keď sa budeme musieť
s týmto svetom navždy rozlúčiť, je pre väčšinu ľudí deprimujúca.
Lenže keď si všímame život, ktorého sme súčasťou, prídeme na to, že
všetko, čo sa raz zrodilo, musí aj zaniknúť. Naveky tu nie sú ani
zvieratá, stromy, tráva, aj každý nový deň sa rodí a potom umiera, aby ho
nahradil ďalší. Pokora pred týmto zákonom núti človeka zamyslieť sa,
aký zmysel má jeho existencia. Na túto otázku sa snažia odnepamäti nájsť
odpoveď filozofi, prírodovedci, všetky náboženstvá, ale ešte nikomu sa ju
nepodarilo pravdivo a definitívne zodpovedať. Možno je lepšie po tom zmysle
nepátrať a snažiť sa prežiť každý deň najlepšie ako vieme. To
neznamená bez chýb a omylov, lebo pri narodení nám nikto nevhodil do
kolísky návod na život. Znamená to odžiť si na tomto svete svoj vlastný
príbeh a na jeho konci si povedať, že to stálo za to a malo to svoj zmysel.
Aký? Pre každého iný, lebo dva rovnaké príbehy na svete
neexistujú.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter