Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Editorial 44/2011

<p>Pozorujem nákupnú horúčku posledných dní. Umelé kytice, ikebany,
kahance. Niektoré obchody ich vystavovali na obdiv už v septembri. Zrejme ide
o veľmi dobrý biznis, keď nemali žiadne zábrany už koncom leta
pripomínať ľuďom Dušičky.

<p>Cintoríny pripomínajú skôr výklady kvetinárstva ako miesto
posledného odpočinku. Na niektorých hroboch nie je kde zapáliť sviečku.
Pokrýva ich totiž množstvo umelohmotných ozdôb. A to už nehovorím
o prehnane honosných náhrobných kameňoch v štýle – nebožtíkovi je
to už síce jedno, ale pozostalí si dali záležať, aby bolo na čo pozerať
a aby bolo na prvý pohľad jasné, že to stálo majetok. Spomínam na dobu,
keď som chodila na strednú školu a v čase Dušičiek som z autobusu,
ktorým som cestovala do Košíc, pozorovala vysvietené cintoríny. Vtedy ešte
neexistovali kahance od výmyslu sveta, aj venčeky a kytice boli oveľa
skromnejšie. Napriek tomu to bol magický pohľad. Na cintorínoch horeli
obyčajné sviečky. Tisíce sviečok, tisíce plamienkov symbolizujúcich
život. Najprv sa zo zapálenej sviečky odkvapkalo na náhrobný kameň trošku
rozpusteného vosku, do ktorého sa potom upevnila, alebo sa zastokla priamo do
zeme. Cintoríny tým voskom voňali. Dnes už páli obyčajné sviečky na
hroboch málokto. Vystriedali ich rôzne plastové kahančeky s náplňou. Sú
praktickejšie, dlhšie horia, nezahasí ich dážď. Lenže čaro tisícok
obyčajných horiacich sviečok nikdy mať nebudú. Podobne ako honosné umelé
ikebany nebudú môcť nikdy konkurovať kytici živých chryzantém. Obyčajná
sviečka raz zhasne, živé kvety raz zvädnú. Je v nich ukrytá symbolika
ľudského života.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter