Sú to dobráci od kosti ochotní vždy a za každých okolností pomôcť
iným. Na tom by, samozrejme, nebolo nič zlé, veď pomáhať sa má.</em></p>
<p><em>Problém je v tom, že ich ochotu podať vždy pomocnú ruku mnohí radi
zneužívajú. Samaritán nedokáže povedať nie ani vtedy, keď cíti
frustráciu, hnev, keď vníma, že mu vlastný život preteká pomedzi prsty.
Nedochádza mu totiž, že hoci sú situácie, keď sú iní ozaj v núdzi a je
úplne prirodzené a správne podržať ich, v mnohých prípadoch ide len
o to, že si ľudia radi uľahčujú svoj život na úkor iných. Prečo by
platili za opravu počítača, auta, elektrospotrebiča, keď poznajú niekoho,
kto to bez veľkých rečí urobí zadarmo. Nemusia riešiť svoje vzťahy,
stačí, keď sa vyplačú na pleci bútľavej vŕby, ktorá ich vždy
vypočuje, pochopí a im je hneď lepšie. Chýba doma múka? Načo utekať do
obchodu, keď v blízkosti býva susedka, ktorá vždy ochotne čokoľvek
požičia. Treba sa niekam odviezť? Však čo, kamarát má auto, jazdí rád a
za benzín si aj tak nikdy nepopýta. Nech si každý doplní to svoje. Smutné
je, že chytráci, ktorí radi zneužívajú ochotu iných, si vlastne žiadnu
pomoc ani nevážia, pretože ju pokladajú za samozrejmosť. Preto by
samaritáni nemali byť prekvapení, keď im neprejavia ani malý náznak
vďačnosti. Skôr by si mali dôkladne zvážiť, kto ich pomoc naozaj
potrebuje a kto ich len zneužíva. A do svojho slovníka by mali rozhodne
zaradiť aj slovíčko NIE.</em></p>