Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Editorial 43/2009

Ľudia, ktorí sa živia hovoreným slovom, by mali stopercentne
ovládať svoj rodný jazyk. Mám na mysli hercov, moderátorov, redaktorov,
skrátka všetkých, ktorí pôsobia v televíziách, v rádiách, alebo sa
akýmkoľvek iným spôsobom prihovárajú verejnosti.

V poslednom čase sa v týchto kruhoch ako záhadný vírus šíri
odpor voči mäkčeňu na ľ. Z televízie sa dozvedáme, že vlastne nie sme
ľudia, ale ludia, že dnes sa už nie ľúbime, ale lúbime, že neexistuje
žiadna ľavica, ale iba lavica, čo je už úplne postavené na hlavu, pretože
v tomto prípade ľ úplne mení význam slova. Na frak dostávajú aj mená
slovenských celebrít. Tak napríklad minule jedna moderátorská hviezdička
vo svojom bulvárnom formáte oslovovala slovenského spisovateľa Ľubomíra
Feldeka familiárnym Lubo. Čo na to samotný Lubo, nevedno. Mám pocit, že
najväčší odpor voči ľ sa rozmáha v Bratislave a okolí. Ľudia, ktorí
takýmto spôsobom prznia slovenčinu zrejme majú pocit, že dodávajú svojmu
slovnému prejavu príchuť niečoho výnimočného, možno až snobského. Tým
istým ľuďom nenormálne reže uši napríklad východniarsky prízvuk. Aj
v prípade, keď Východniar rozpráva inak peknou spisovnou slovenčinou,
považujú východniarsky prízvuk za prejav zaostalosti alebo nekultúry, čo
občas zvyknú dávať ľuďom z východu republiky aj patrične najavo.
Naopak, totálnu deformáciu slovenčiny vo vlastnom prevedení pokladajú
pomaly že nie za známku vyššieho intelektu. Nejako im nedochádza, že ich
slovenčina bez mäkčeňov na ľ je presne taká nedokonalá ako tá naša
východniarska s prízvukom na druhej slabike. S tým rozdielom, že
východniarsky prízvuk by profesionálovi na televíznej obrazovke nikto
netoleroval.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter