<p>Október patrí našim najstarším spoluobčanom. Keď tak rozmýšľam
o živote dnešných seniorov, mám pocit, že veľa dôvodov na radosť
nemajú.

<p>Ľudia, ktorí celý život pracovali a v podstate vybudovali krajinu,
majú dnes problém vyžiť. Zoberme si takých manželov na penzii. Pokiaľ sú
ešte obaja zdraví, majú priemerné dôchodky, poprípade si dokážu
privyrobiť, v podstate nemajú väčší problém. Horšie je, keď prídu
choroby, treba si platiť za lieky, ešte horšie, keď zostane starý človek
bez partnera. Okrem toho, že ho trápi starnúce telo a samota, musí riešiť
existenčné problémy, pretože utiahnuť byt alebo dom z almužny nazývanej
dôchodok je skoro nemožné. Keby boli dnešní socializmom odchovaní
dôchodcovia tušili, ako sa po Nežnej vyvinie situácia, určite by sa
zariadili inak. Sporili by si, snažili by sa zabezpečiť si v starobe aspoň
aký taký štandard. Bohužiaľ, nemohli predpokladať, že sa po odchode na
zaslúžený odpočinok mnohí ocitnú na sociálnom dne. Pred takými
dvadsiatimi rokmi bola napríklad predstava, že by mali dožiť niekde
v domove dôchodcov, nemysliteľná. Postupom času však bude na takéto
zariadenia odkázaných čoraz viac starých ľudí, hoci musí byť neskutočne
ťažké vzdať sa domova, ktorý človek celý život buduje, prísť
o súkromie, na ktoré si zvykol. Realita je však taká, že deti majú čo
robiť, aby uživili svoje rodiny, často žijú alebo pracujú za hranicami a
o starkého či starkú sa nemá kto postarať. A len máloktorá rodina si
môže dovoliť platiť celodennú opatrovateľskú službu. Budúce generácie
dôchodcov na tom zrejme nebudú o nič lepšie, pretože v dnešnom svete sa
viac cení výkon a dravosť, ako životné zásluhy, skúsenosti, rokmi
nadobudnutá múdrosť. Rozprávka o troch grošoch už nikomu nič
nehovorí…

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter