<p>V dňoch 16. až 22. septembra bežal Európsky týždeň mobility.
Pointou bolo nevoziť sa na autách, ale využívať alternatívne spôsoby
presunu z miesta na miesto. Neviem, koľko ľudí zo Stropkova a okolia sa do
tejto akcie zapojilo, ale poznám veľa takých, ktorí si ani nevedia
predstaviť, že by sa mali premiestňovať inak ako na svojom aute.

<p>A pritom žijeme v mestečku, v ktorom sa aj najväčšie vzdialenosti
dajú hravo zvládnuť po vlastných. Potom sa sťažujeme na plné parkoviská,
hluk, pach výfukových plynov, dopravné zápchy. Veľakrát som sa stretla
s názorom, že dnes je už život bez auta nepredstaviteľný. Uznávam, že
v niektorých situáciách sa bez neho človek ozaj nezaobíde. Faktom však
ostáva, že auto je síce najpohodlnejší, ale určite nie najzdravší,
najekologickejší a najlacnejší spôsob prepravy. Na jednej strane trpia
ortodoxní vodiči nedostatkom pohybu, na tej druhej prebytkom stresu. Lebo
povedzme si pravdu, v cestnej premávke si ho človek užije viac ako dosť.
Už len táto skutočnosť by mala ľudí prinútiť zamyslieť sa nad tým, či
je ozaj nevyhnutné štartovať auto pri každej príležitosti a či by nebolo
lepšie opäť začať používať nohy. Oni nám totiž nenarástli len tak, na
ozdobu a keď ich pravidelne nezaťažujeme, ochabnú, zdegenerujú. Všimnite
si staré babky z dedín, ktoré väčšiu časť života nevedeli, čo je
auto. Hoci im už nohy neslúžia tak ako za mlada, chodia buď pešo, alebo na
autobuse a pokladajú to za samozrejmosť. Poznám staršiu pani, ktorá rada
chodí na prechádzky, do kostola, na nákupy aj po výmene bedrových kĺbov.
A nesťažuje sa. Prečo? Pretože naša najstaršia generácia vie, že kým
sa hýbe, žije.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter