<p>Minule som čítala krásnu knihu o hodnotách. Hlavný hrdina v nej
okrem iného spomínal aj na to, že kým vykonával prácu, ktorá ho bavila,
bol šťastný človek.

<p>Potom však dostal ponuku postúpiť na vyššiu pozíciu, čo so sebou
prinášalo aj vyšší plat, tak neváhal a kariérne sa vyšvihol. Ako tak
toto obdobie rekapituloval, uvedomil si, že hoci si mohol dovoliť všetko, na
čo si pomyslel, jeho život išiel dole vodou. Až spätne pochopil, že
uprednostniť kariéru pred prácou, ktorú miloval, bola veľká chyba. Pri
čítaní tej kapitoly som myslela na všetkých šikovných, pracovitých,
vzdelaných ľudí, ktorí napriek svojim schopnostiam nikdy netúžili po
žiadnej funkcii, hoci veľakrát oplývajú väčšími kvalitami ako ich
šéfovia. Zrejme už dávno pochopili, aký dôležitý je pocit uspokojenia
z práce, ktorá človeka baví a že je lepšie počúvať svoj vnútorný
hlas ako naduté ego, ktoré človeku velí stále sa hnať dopredu a nikdy
nemať dosť. Nestoja o publicitu, nepotrebujú nikomu nič dokazovať, majú
v sebe pokoru a nad nikoho sa vyvyšujú. Mám pocit, že práve toto sú
jedinci, ktorí dávajú ľudstvu najviac.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter