Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Editorial 27/2008

Pred niekoľkými týždňami som bola svedkom siahodlhého monológu,
ktorý sa točil okolo skazenosti a nemravnosti dnešnej mládeže.

Istý pán v najlepších rokoch sa začal pohoršovať nad tým, čoho
všetkého sú dnes mladí schopní, vraj pijú, fajčia, žijú neviazaným
sexuálnym životom a robia strašný bodrel. Aby zvýšil výpovednú hodnotu
svojich tvrdení, pridal aj zopár pikošiek, kto, kedy, čo, s kým a ako.
Samozrejme, nezabudol niektorých previnilcov aj menovať. Poslucháči sa
tvárili pobúrene, ja skôr neutrálne a myslela som si svoje. Do úžasu ma
privádzali hneď dve veci. Po prvé – ten človek očierňoval mladých
ľudí, ktorí v tej chvíli nemali najmenšiu šancu brániť sa. Po
druhé – ten človek má za ušami viac špiny, ako všetci mladí
previnilci, na ktorých tak nemilosrdne ukázal prstom, dokopy. (V mojich
očiach tým pádom stratil akúkoľvek dôveryhodnosť.) V súvislosti
s ponosami na dnešnú mládež mi vždy príde na um staré slovenské
príslovie – Zabudol vôl, keď teľaťom bol. V prípade spomínaného
pána však toto príslovie nesedelo. On totiž tým teľaťom akýmsi
nedopatrením ostal dodnes. Na mladých sa dnes nadáva vo veľkom. Musím
uznať, že často si o to svojim správaním koledujú sami. Lenže keby sme
my, čo máme obdobie temna (ako pubertu výstižne nazvala jedna moja
kamarátka) dávno za sebou, podozrivo predčasne netratili pamäť, museli by
sme priznať, že sme neboli o nič lepší. Generácia dnešných
tridsiatnikov, štyridsiatnikov či päťdesiatnikov tiež zažila divoké
študentské časy, keď sa veselo popíjalo, fajčilo, chodilo po chatách,
diskotékach, zábavách, no a diali sa tam neraz veľmi veselé veci. (Česť
výnimkám, ktoré pubertálne excesy akýmsi zázrakom obišli.) Jediný
rozdiel je v tom, že naša generácia nevystrájala tak verejne, ako to majú
vo zvyku dnešní mladí ľudia. Tváriť sa však, že sme boli hotovými
anjelmi, mi príde veľmi pokrytecké. Okrem toho si myslím, že mládež je
len zrkadlom nás dospelých. Preto keď budete mať najbližšie pokušenie
zanadávať si na výrastkov, ktorí sa nevedia vpratať do kože, spomeňte si,
akí ste boli v ich veku. Je možné, že ste patrili k úzkej skupinke
slušných, serióznych študentov, oveľa pravdepodobnejšie však je, že ste
dodnes radi, že sa o vašich pubertálnych úletoch nedozvedeli
rodičia.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter