Živo si spomínam na dobu pred nejakými dvadsiatimi rokmi, keď sa
partie mladých ľudí stretávali buď v niektorej z miestnych krčiem (vtedy
ich až tak veľa nebolo), alebo niekde na školskom dvore. Cez prázdniny sa
chodilo na Valkov či na blízku Ondavu.

Aj vtedy mali mladí každú chvíľu dôvod na nejakú oslavu, a tak
zložili pár drobných a zásobili sa nejakým lacným vínkom či pivkom a
cigaretkou k tomu. Gitara, spev, dobrá nálada, veľa srandy, občas možno
nejaká bezvýznamná junácka pasovačka. Nepamätám sa, že by sa v tých
časoch boli bežne strhávali agresívne bitky, pri ktorých by tiekla krv,
alebo by bol niekto vážne zranený. Tých pár vychýrených bitkárov,
ktorých každý poznal a radšej sa im vyhýbal, by sa dalo spočítať na
prstoch dvoch rúk. A pozrime sa, ako to v našom malom mestečku vyzerá
dnes. Najmä v jarných a letných mesiacoch vari neprejde víkend, keď by sa
niekde nestrhla bitka. Nie nejaké nevinné strkanie sa, alebo niekoľko faciek,
ale agresívne ruvačky, pri ktorých neraz dochádza k vážnym zraneniam.
Zdravý rozum zostáva stáť, keď človek počúva o prípadoch, keď skupina
sadistických výrastkov posilnených alkoholom napadla úplne neznámeho
človeka len preto, že si chceli buchnúť a nešťastník náhodou prechádzal
okolo. Zdôrazňujem, že nejde o ojedinelú epizódu. Takéto veci sa
v uliciach Stropkova dejú čoraz častejšie. Obeťami týchto pouličných
útokov sú veľakrát ľudia, ktorí sa predtým s násilím nikdy nestretli.
Otázka, čo robia kompetentní, ktorí majú zabezpečovanie verejného
poriadku a bezpečnosti občanov v náplni práce je síce na mieste, povedzme
si však na rovinu – reštrikcie síce môžu zabrániť najhoršiemu,
určite však problém neriešia. Otázne je, či vôbec riešiteľný je.
V prípade brutálnych a agresívnych mladých ľudí totiž na celej čiare
zlyhala rodina, pretože žiadne dieťa sa nenarodí ako agresívny netvor.
Skôr naopak. Rodí sa čisté a nevinné a len od rodičov závisí, čo
z neho v budúcnosti vyrastie. Tým nechcem povedať, že na svete existujú
superrodičia, ktorí dokážu vychovať superdieťa bez jedinej chybičky.
Napokon, práve väčšie či menšie nedostatky nás tak trochu poľudšťujú.
Agresivita a brutalita však nie je nejaká kozmetická vada povahy, ide
o patologické správanie často s tragickými následkami. Až tie dokážu
na čas prebudiť z letargie obyčajných ľudí i štátne inštitúcie.
Bohužiaľ, väčšinou je už neskoro.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter