Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Editoriál 17/2014

<p><em>My, ľudia, sme zvláštne tvory. Najviac ubližujeme tým, ktorí sú
nám najbližší. Väčšinou sa k cudzím správame oveľa lepšie, ako
napríklad k členom vlastnej rodiny. Česť výnimkám.</em></p>

<p><em>Ale ruku na srdce – dovolili by ste si k niekomu, na kom vám vlastne
nemusí až tak záležať, to, čo si dovolíte k partnerovi, dieťaťu či
rodičovi? Asi ťažko. Pokladáme za samozrejmosť, že najbližší nás
tolerujú takých, akí sme, bez ohľadu na to, či sme milí, ohľaduplní,
tolerantní, alebo naopak, zlí, panovační, konfliktní. A to už nehovorím
o urážkach, ponižovaní, snahe ovládať druhého, agresivite a podobných
javoch, ktoré sú v mnohých rodinách úplne bežné. Tí istí jedinci,
ktorí sú tohto všetkého schopní, sa môžu verejnosti javiť ako úplne
bezproblémoví. Lebo pokrytectvo je v ľuďoch zakorenené tak hlboko, že si
ho už vlastne ani neuvedomujú. Nebolo by normálnejšie, keby sme najviac
lásky, náklonnosti a úcty prejavovali tým, s ktorými sme po celý život
úzko spätí? Tým nechcem povedať, že by sme sa mali správať zle
k cudzím. Naopak. Keď dokážeme byť príjemní k nim, o to lepší by sme
mali byť k tým najbližším. Samozrejme, každodenný život prináša
množstvo problémov a konfliktných situácií, ale aj tie sa dajú riešiť
slušne, ohľaduplne, s rešpektom a úctou voči tomu druhému. Väčšinou si
toto všetko ľudia uvedomia až vtedy, keď stratia blízku dušu. Vtedy je
však už príliš neskoro…</em></p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter