Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Editoriál 16/2015

<p><em>Nastúpila som do autobusu, priložila kartu k snímaču na pokladnici a
tá začala nejako podozrivo pípať. Šofér zareagoval dosť nepríjemne a
zvýšeným hlasom: „Dajte tú kartu bližšie!“</em></p>

<p><em>Tak som ju dala bližšie, vzala si lístok a slušne som poďakovala.
O týždeň som tým istým spojom išla znova. Tento krát môjmu
„kamarátovi“ za volantom vadilo niečo iné. Len tak na pol ucha som
začula, ako hundre, že pred „Prešovom“ mi do Breznice išli ďalšie dva
autobusy. Opäť som poďakovala a ďalej som neriešila. Mala som chuť
opýtať sa ho, či existujú nejaké mne neznáme stanovy, ktoré prikazujú
cestujúcim, aký autobus z viacerých idúcich rovnakým smerom môžu
použiť na prepravu domov. Po náročnom dni sa mi však nechcelo handrkovať
sa s ním, tak som si len na cestovnom lístku prečítala meno vodiča, aby
som vedela, s kým mám tú česť. Lebo, pravdu povediac, doposiaľ som sa
s podobným jednaním nestretla. Všetkých šoférov, ktorí jazdia
„mojimi“ autobusmi, vnímam ako príjemných ľudí a profesionálov,
ktorých obdivujem. Lebo nie je sranda niesť zodpovednosť za autobus plný
cestujúcich. Vrátim sa k… Nie, nebudem menovať. Len mi napadá, že takto
sa správajú buď nešťastníci, ktorí nemajú radi ľudí vo všeobecnosti,
alebo takí, čo nenávidia svoju prácu. V oboch prípadoch by bolo na mieste
popremýšľať buď o zmene zamestnania, alebo prístupu.</em></p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter