<p>Neprejde jediný deň, kedy by som na facebooku nenašla fotky týraných
alebo opustených psíkov (väčšinou oboje), ktorým ich nálezcovia hľadajú
nový domov. Je mi tých tvorov veľmi ľúto a najradšej by som si ich
všetkých adoptovala, čo je samozrejme nemožné.

<p>Najlepší priateľ človeka dopláca na ľudskú hlúposť, bezcitnosť,
nezodpovednosť. Najhoršie sú na tom vzrastom väčšie, alebo na výchovu a
výcvik náročnejšie plemená. Niektorí majitelia si ich zaobstarajú len
preto, že sa im páčia, alebo ako pôsobivý doplnok, ktorý im má
zabezpečiť rešpekt okolia, pričom o plemene nevedia absolútne nič. Keď
zo šteniatka vyrastie problematický dospelý pes, riešia to tak, že sa ho
zbavia buď niekde na odľahlom mieste, alebo ho šupnú do útulku. Keď má
psík šťastie, dostane sa k novému dobrému majiteľovi, ktorý musí
prácne naprávať, čo predchádzajúci pokazil, aj to s neistým výsledkom.
Oveľa viac ich však končí utrápených v útulkoch, kde niekedy aj roky
čakajú na adopciu, alebo ich jednoducho utratia. Kapitolou samou o sebe sú
psy, ktorých sa síce nikto nezbavil, ale celý svoj život prežívajú
uviazané na reťazi, zatvorené v kotercoch a nikdy nepocítia, aké je to
byť šťastným členom ľudskej svorky. A pritom stačí málo. Vopred
zvážiť, či je nádejný majiteľ vôbec schopný vytvoriť psovi všetky
podmienky pre šťastnú existenciu. Lebo pes nie je hračka na pár dní, ale
živý tvor, ktorý vyžaduje nielen jedlo, vodu, vhodný priestor na bývanie,
ale aj výchovu, výcvik a veľa lásky. Kto mu toto všetko nedokáže
poskytnúť, nech si radšej kúpi plyšového.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter