Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Editoriál 13/2015

<p><em>Na internete som natrafila na článok Krutá realita násilia, ktorý
napísal sudca na dôchodku Peter Dubivský. Autor sa v ňom venuje
problematike násilníkov v rodinách a okrem iného uvádza: „Je všeobecne
známe, že prevýchova psychopata (tak agresorov nazýva) je
problematická.</em></p>

<p><em>Americký profesor Hervey M. Cleckley ako jediný tých istých
psychopatov vydržal skúmať tridsať rokov. Dospel k jednoznačnému záveru
o šanci ich prevýchovy. Za celý ten čas nenastala náprava ani
u jedného!“</em><br>
<em>Vrelo odporúčam prečítať si celý článok, ale pri tomto tvrdení sa
pristavím. Niektoré ženy, ktoré si ešte len vyberajú životného partnera,
majú totiž tendenciu prehliadať jasné signály, ktoré nasvedčujú tomu,
že ide o agresora. Napríklad chorobnú žiarlivosť a majetnícke sklony si
vysvetľujú ako prejav nehynúcej lásky, výbuchy zlosti ako chvíľkovú
náladovosť. Mnohé klamú samy seba, že svadba, pripadne deti, všetko
zmenia. Vlastne, ako sa to vezme. Áno, po svadbe sa veci zvyknú zmeniť,
bohužiaľ, k horšiemu a život s násilníkom sa stáva hotovým peklom pre
ženu, ale najmä pre deti. Psychológovia by vedeli rozprávať, akú paseku
dokáže takéto domáce prostredie narobiť v citlivej detskej duši.
Niektoré obete majú toľko odvahy, že sa rozvedú a začnú konečne
normálne žiť, iné rezignujú a nechajú po sebe šliapať do konca života.
Zhodne tvrdia, že keby mohli vrátiť čas, zariadili by sa celkom inak.
Bohužiaľ, nemôžu. Ale ženy, ktoré si ešte len plánujú založiť rodinu,
by mali mať oči naširoko otvorené napriek tomu, že láska je vraj slepá.
V tejto súvislosti mi ako najvýstižnejšie napadlo staré známe „radšej
hamovať ako banovať“…</em></p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter