zvládnuť. Svoje rozprávanie som zakončila tým, že keby som toto všetko
nepreskákala, nikdy by som neuverila, že niečo podobné môže človek
v zdraví prežiť…
<p>Kamoška trpezlivo počúvala, usmievala sa a potom mi povedala, že má
podobnú skúsenosť. Pred niekoľkými rokmi na majstrovstvách sveta
v silovom trojboji ju hneď po prvej disciplíne seklo v krížoch. Kto to
niekedy zažil, vie… Tá bolesť zrazí človeka na kolená. Ona sa však
nevzdala, vydolovala zo seba všetku mentálnu energiu a bojovala ďalej.
Napriek neznesiteľnej bolesti dokázala pre Slovensko získať zlato a titul
juniorskej majsterky sveta. Keď som sa jej opýtala, prečo mi to nepovedala,
keď sme robili rozhovor bezprostredne po súťaži, usmiala sa a zahlásila,
že jej ani nenapadlo hovoriť o tom. Nepovažovala to za dôležité. Ja si
však myslím, že o takéto príbehy by sa mali ľudia deliť a hlavne
rozmýšľať o nich. Lebo práve v krízových situáciách sa ukáže, kto
vlastne sme. Ich zdolávaním rastieme a zisťujeme, že človek dokáže aj na
prvý pohľad nemožné. Všetkým odvážnym prajem, aby ťažkými skúškami,
ktoré im život naservíruje, prešli bez väčších šrámov a vždy
o niečo silnejší.