Čochvíľa budeme voliť prezidenta. Predvolebná kampaň odštartovala,
z bilboardov sa na nás distingvovane usmievajú tváre kandidátov.

Tak sa na tie tváre pozerám a rozmýšľam, že sú to pre mňa úplne
cudzí ľudia, o ktorých vlastne vôbec nič neviem. Samozrejme, prezentujú
sa v médiách, vehementne obhajujú svoje názory, načrtajú vízie, snažia
sa národu ukázať, že práve oni sú tými pravými na funkciu hlavy štátu.
Lenže čo o nich viem naozaj? Veď aby človek spoznal iného človeka,
vyžaduje to istý čas a intenzívny kontakt, rozhovory, spoločne prežité
chvíle. Vtedy je aká taká šanca utvoriť si o tom druhom svoj názor,
spoznať jeho silné aj slabé stránky. Keď si tak listujem vo svojom vlastnom
zozname známych, nájde sa v ňom pár ľudí, ktorým by som dala svoj hlas.
A nielen v prezidentských voľbách. Bohužiaľ, alebo našťastie, títo
ľudia sa do prezidentského paláca netlačia ani náhodou, lebo sa väčšinou
poctivo venujú svojej práci a politika ich vôbec nezaujíma. Moji
„súkromní kandidáti“ majú niekoľko spoločných znakov – odbornosť,
charakter, ľudskosť, pokoru k životu. Aj oficiálni kandidáti sa snažia
pôsobiť, akoby oplývali týmito vlastnosťami, akoby bolo blaho národa to
jediné, čo im leží na srdci. Otázne je, či ide o skutočnosť, alebo len
o dobre vypočítaný predvolebný ťah. Takže o čom sú vlastne voľby,
v ktorých volíme nám skoro úplne neznámych ľudí? O kvalitnej
predvolebnej taktike, alebo o skutočných kvalitách kandidátov? A do
tretice otázka: O čom vlastne napovedajú výsledky všetkých týchto
volieb? Stačí krátky pohľad do minulosti a odpoveď si dá určite
každý sám.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter