<p>Minule som čítala reportáž z jednej rómskej osady. Autorka článku
sa zamerala na mená, aké rodičia dávajú deťom. Tie zahraničné sú tam
celkom bežné, v posledných rokoch však jednoznačne vedú populárne
seriálové postavy.

<p>A tak po osade pobehujú Esmeraldy, Onurovia, Šeherezády… Spomenula
som si na dobu spred niekoľkých desiatok rokov, keď dostal jeden novorodenec
pomenovanie Sandokan. Bola to poriadna senzácia. Vtedy asi málokto tušil, že
jedného dňa sa stanú mená seriálových a filmových hrdinov veľkým hitom.
Ale aby sme nekrivdili rómskym rodičom, treba povedať, že nielen oni sú pri
vyberaní mien pre svojich potomkov niekedy až príliš kreatívni. Keď si
pozriete našu spoločenskú kroniku, zistíte, že zahraničné, občas aj
veľmi nezvyčajné mená, sa tešia pomerne veľkej obľube. Pokiaľ sa hodia
k priezvisku, nie je problém. Horšie je, keď má exoticky znejúce krstné
meno dieťa s írečitým slovenským, či dokonca rusínskym priezviskom.
Takýmto spôsobom vzniknú niekedy kombinácie, ktoré vyvolávajú úsmev na
tvári. Ich jedinou výhodou je, že sú ľahko zapamätateľné. Ale ako
k tomu príde nešťastné dieťa? Ono nemá nijakú možnosť vybrať si, ako
sa chce volať a voľba je výlučne na rodičoch. Hovorí sa – Nomen omen
(meno = znamenie, osud). Meno je totiž hneď po výzore prvá vec, ktorou sa
prezentujeme pred inými. A je rozdiel, či sa niekto predstaví ako Desperado
Trubička, alebo ako Richard Novák. Na toto by mali rodičia pri výbere mien
pamätať, aby im ich deti, keď raz vyrastú, „pekne nepoďakovali“ za
prehnanú kreativitu a túžbu byť originálnymi za každú cenu.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter