<p>V poslednej dobe som sa viackrát stretla s názorom, že úspech sa
neodpúšťa. V tomto duchu sa vyjadrili viacerí ľudia, ktorí v živote
dosiahli niečo hodnotné. Paradoxne, mimo rodnej hrudy požívajú úctu a
rešpekt, dostáva sa im uznania, ocenenia ich práce, ale „medzi svojimi“
sa často stretávajú s neprajnosťou a závisťou.

<p>Hovorí sa, že doma nie je nikto prorokom a osudy úspešných to
potvrdzujú. Teraz nemám na mysli zbohatlíkov, ktorí prišli k majetkom
všelijakým, len nie poctivým spôsobom a prezentujú sa ako elita národa,
ale skutočné osobnosti, ktoré vynikajú buď svojou prácou alebo
schopnosťami. A pýtam sa – prečo si ich inde vážia viac ako doma?
Dokonca viem o prípadoch, keď jedinec, ktorý v pozitívnom zmysle slova
vytŕčal, pocítil na vlastnej koži ponižovanie, podrazy, intrigy. Dôvod?
Neprajníkov, a je ich požehnane, tak zaslepuje ich ľudská malosť a
obmedzenosť, že si neuvedomujú jednu zásadnú vec. Práve tí, ktorí
dokážu prerásť priemer, posúvajú ľudskú spoločnosť dopredu. Pokiaľ si
národ neváži najlepších spomedzi seba, nezaslúži si nič iné, ako
úpadok. Možno je toto tvrdenie zároveň odpoveďou na otázku, prečo sme
dnes tam, kde sme…

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter