Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Editorial 07/2009

Dnes budem písať o smrade. Lepšie povedané – o smraďochoch. Nie
je ich veľa, ale sú.

A majú jednu zázračnú vlastnosť. Jeden smraďoch dokáže svojim
smradom preraziť aj vôňu desiatich hygienicky štandardných jedincov.
Modelová situácia číslo 1: V posilňovni cvičí niekoľko ľudí a aj keď
sa prirodzene potia, pokiaľ sú im vlastné aspoň základné hygienické
návyky, v podstate sa nič nedeje. Pretože čerstvý ľudský pot je úplne
prirodzený. Odrazu však príde rana rovno medzi oči v podobe príšerného
zápachu. A všetci už tušia, že si prišiel zacvičiť človek, ktorý je
buď vo vojnovom stave so sprchou, alebo jeho cvičebný úbor ani netuší, ako
vyzerá práčka. Najskôr oboje. Modelová situácia číslo 2: Nič netušiaci
človek sa začne s niekým zhovárať. Hneď nato, ako jeho náprotivok
otvorí ústa si však uvedomí, že debatu by najradšej čím skôr ukončil a
pratal sa z dosahu zapáchajúceho dychu svojho spolubesedníka. Možno mu
hlavou prebleskne, či ten smrad pochádza zo skazeného žalúdka alebo ešte
skazenejších zubov (často sú príčinou zápachu zdravotné problémy,
ktoré treba riešiť), ale v podstate je mu to jedno. Hľadá únikovú cestu.
Niečo podobné už určite zažil každý. Na celej veci je najprekérnejšia
dilema – upozorniť, alebo sa tváriť, že nič? Ťažká otázka.
Väčšinou sa tvárime, že nič, ale nájdu sa aj zdravo drzí jedinci, ktorí
sa nezdržia a smraďochovi bez okolkov vykričia, nech so sebou niečo robí,
lebo ten smrad sa nedá vydržať. Jedného takého poznám (mám na mysli
bojovníka za voňavé ovzdušie) a má moje sympatie, pretože takt nie je
v podobnej situácii veľmi na mieste. Človek zanedbávajúci vlastnú hygienu
totiž okoliu signalizuje, že tak, ako mu nezáleží na sebe, nezáleží mu
ani na tých, ktorí sa v jeho blízkosti pohybujú.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter