<p>Koľkokrát ste počuli, že po smiechu býva plač? Koľkokrát vás
niekto uzemnil, aby ste sa netešili, lebo budete sklamaní? Uverili ste?
Možno áno.

<p>Alebo vám tie „múdre“ ponaučenia aspoň občas zarezonovali
v hlave. Najskôr vtedy, keď vám bolo tak zdravo, živelne do smiechu, alebo
keď ste sa na niečo neskutočne tešili. Len málo ľudí totiž dokáže
navždy vymazať z pamäte takéto „zaručené pravdy“. Ja ich nazývam
brzdy šťastia. Jasné, občas si človek poplače, zažije smútok, sklamanie,
hnev. Ale to nie preto, že sa predtým od srdca zasmial, že sa tešil ako
malé decko. Lebo negatívne pocity, ťažké chvíle, smutné obdobia nie sú
daň za predchádzajúcu radosť. Jednoducho ich priniesol život. A ešte aj
prinesie. Otázka znie, či sa ich budeme natoľko obávať, že sa úplne
zabudneme tešiť a smiať, alebo využijeme každý okamih na prežívanie
niečoho pekného. A keď prídu horšie časy, práve vďaka všetkému
pozitívnemu, čo nás postretlo, ich dokážeme ľahšie prijať a zvládnuť.
Tento editoriál zakončím citátom Abrahama Lincolna. „Ľudia sú natoľko
šťastní, nakoľko im to ich myslenie dovolí.“

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter