<p>Vkuse nadával. Na rodinu, susedov, známych aj neznámych. Tí ľudia ho
nepočuli, počúvať som ho musela ja, lebo som sa zhodou blbých náhod ocitla
v jeho blízkosti.

<p>Cítila som, ako mi každým slovom kradne energiu, navyše mi bolo
ľúto obetí jeho verbálnych útokov. Zväčša ich totiž poznám a viem, že
sú to obyčajní ľudia so svojimi kladmi aj zápormi, ktorí žijú najlepšie
ako vedia. Ale môj nepozvaný spolubesedník mal pocit, že on má priam
božské vlastnosti a všetci okolo neho sú hlúpe a zákerné nuly, ktorým
ide len o jedno – znepríjemňovať mu život. Keď konečne odišiel,
odľahlo mi. Rozmýšľala som o tom, kde sa v niektorých ľuďoch berie
toľko zla a nenávisti. Neprišla som na to. Ale sľúbila som si, že keď sa
bude čo i len trochu dať, zloduchom plným nenávisti, závisti, zla sa budem
zďaleka vyhýbať. Dajú sa spoznať veľmi ľahko. Všade boli, všetko vedia,
oni sú tí inteligentní, charakterní, dokonalí a všetci ostatní sú len
taký obyčajný ľudský odpad. Naozaj?

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter