„Chcela by som vám dať námet na článok. Nemohli by ste napísať
niečo o tom, ako ľudia bezohľadne preberajú chlieb a pečivo
v potravinách?“ povedala mi jedna pani priamo v redakcii.

„Viem, že je to problém. Upozorňovalo nás už naňho viacero
čitateľov,“ reagovala som, pretože pravda je taká, že ohmatávanie chleba
a pečiva štve dosť ľudí v mojom okolí. Pani pokračovala: „Prečo to
tí ľudia robia? Veď keď privezú čerstvý chlieb, alebo rožky, všetko je
voňavé, mäkké, čerstvé, takže je úplne zbytočné vyberať si. Treba
brať to, čo je najbližšie po ruke.“ Nedalo sa nesúhlasiť. Jeden
z radikálnejších spotrebiteľov dokonca navrhol. „Keby som niekoho
prichytil, že ohmatáva chlieb, odsunul by som ho nabok a niekoho s poriadne
špinavými rukami by som požiadal, aby sa dotkol každého jedného pecňa.
A preberavec nech si potom vyberie.“ Trochu komická predstava, ale
v podstate nie až tak vzdialená realite. Keď príde desať ľudí a každý
začne ohmatávať chlieb, nedotknutý neostane ani jeden bochník. A to tu
nechcem rozoberať, čoho všetkého sa tých desať rúk predtým dotklo…
Hoci sme začali ohmatávaním chleba a pečiva, ľudská bezohľadnosť sa
prejavuje nielen v tomto prípade. V obchodoch si bežne všímam nápis
„Zatvárajte dvere“. Zatvoriť za sebou dvere by malo byť samozrejmosťou,
pokiaľ nie je, upozornenie by malo plniť svoj účel. Ale neplní. Ľutujem
predavačky, ktoré sedia za pokladnicou a na kríže im ťahá chladný vzduch.
Každého, kto „zabudne“ zatvoriť v predajni dvere, by som nechala povinne
jednu celú šichtu pracovať pri pokladnici. (Ja viem, už som ako ten
radikálny spotrebiteľ) Ďalšou, neviem, či len stropkovskou špecialitou, je
tlačenie sa do akýchkoľvek dverí. Pravidlo, že najskôr sa z miestnosti
vychádza, až tak sa do nej vchádza, by mal ovládať každý normálne
vychovaný človek. Všimnite si, ako to v mnohých prípadoch vyzerá
napríklad pri vchode na poštu či do obchodov. Tí, ktorí vchádzajú, sa
tlačia ako Cigáni do neba a ten, ktorý vychádza čaká, kým sa všetci
nenatlačia dnu a nešťastník môže konečne vyjsť. Samozrejme, česť
výnimkám, ktoré dajú prednosť každému vychádzajúcemu. A takto by sme
mohli pokračovať. Niekto môže namietať, že na podobných hlúpostiach svet
nestojí. Je to samozrejme pravda. Na druhej strane, trochu viac ohľaduplnosti
by ľuďom nezaškodilo. Aj takéto detaily totiž dokážu ovplyvniť náš
každodenný život. Slušnosť nás vlastne nestojí skoro žiadnu námahu,
môže však spríjemniť bežné dni ľuďom okolo nás. A to podľa mňa
stojí za to.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter