Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Editorial 02/2008

Kde končí láska, tam začína povinnosť. Autora tohto výroku
nepoznám, jeho hĺbka však vyráža dych.

Najmä keď si uvedomíme, ako často sa sťažujeme, že nám povinnosti
prerastajú cez hlavu. Zdá sa nám, že zvládať rodinu, prácu, domácnosť
či vzťahy je občas nad naše sily. Tak si to poďme rozobrať trochu do
hĺbky. Začneme rodinou. V mladosti túžime po niekom, kto by stál po našom
boku, keď sa budeme smiať, aj keď nám bude do plaču. Ak máme to šťastie
a takého človeka konečne stretneme, pocítime lásku. Lenže ona rokmi akosi
zamrzne, stane sa z nej zvyk. Odtiaľ je už len krok k povinnosti. Teraz si
predstavme, že by sme nemali vedľa koho zaspávať, s kým sa zobúdzať,
nemali by sme s kým riešiť napríklad aj banality typu čo bude na obed,
alebo čo budeme robiť cez víkend, a najmä, nemal by nás kto objať, keď sa
cítime pod psa. Aj výchova detí príde mnohým ako povinnosť. A pritom len
stačí zahľadieť sa tým stvoreniam do očí a spomenúť si, ako krásne
voňali, keď sme ich prvýkrát držali v náručí. Na svete je stále viac
ľudí, ktorí po vlastných deťoch neskonale túžia, napriek tomu ich nikdy
mať nebudú. Aj pracovné povinnosti nám občas prerastajú cez hlavu. Nebolo
by na škodu trochu zmeniť postoj a pozrieť sa na vec napríklad aj tak, že
vlastne môžeme byť vďační, že máme svetu čo ponúknuť. K práci
môžeme zaujať niekoľko postojov. Vykonávať ju s radosťou, s odporom,
alebo len tak, neutrálne. Záleží len od nás, aký prístup zvolíme.
Kameňom úrazu zvyknú byť povinnosti súvisiace so starostlivosťou
o domácnosť. Je to však domov, do ktorého sa radi vraciame my, aj všetci
naši blízki. Je to naše ľudské hniezdo, o ktoré by sme sa mali spoločne
starať a byť zaňho vďační. Najmä mladé rodiny by mohli rozprávať
o tom, že mať vlastný byt, alebo dom, nie je v súčasnosti až takou
samozrejmosťou. Ostali nám ešte vzťahy. Sú všelijaké. Niektoré
láskyplné, iné pošramotené, chladné, odmerané, priateľské… Tešme sa,
že vôbec nejaké sú. Občas zatúžime po tom, aby nám dali všetci pokoj.
Len čo ho však máme, začne nám niečo chýbať. Presne tie vzťahy, ktoré
nás občas tak vytáčajú. Život v permanentnej samote musí byť strašne
smutný. Občas by nezaškodilo vyskúšať si ho, možno by sme pochopili, aké
dôležité sú pre človeka práve tie, často tak komplikované – vzťahy.
Ešte stále máte pocit, že vám tie povinnosti prerastajú cez hlavu?
V poriadku. Chvíľku sa sústreďte a predstavte si, že by z vášho života
navždy zmizli…

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter