Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Pomôžme nevinným

Žijeme v 21. storočí, dobe technických výdobytkov, v čase, kedy je
pre nás let do kozmu, či skúmanie hĺbok oceánov a morí maličkosťou.
Žijeme v období, v ktorom veda pokročila až tak vysoko, že je len málo
chorôb, na ktoré niet protilátok a ktoré sa nedajú vyliečiť. Dnes je
možné, pomocou očkovacích látok a antibiotík takmer vyškrtnúť zo
zoznamu infekčných chorôb detskú obrnu, udržať na uzde záškrt, čierny
kašeľ, tuberkulózu a úspešne liečiť veľa, kedysi smrteľných
infekčných chorôb. No napriek týmto výsledkom vedy, je na Zemi ešte stále
veľa toho, čo treba preskúmať, existujú totiž ochorenia, s ktorými si
súčasná veda nevie poradiť a sú ,,zatiaľ“ nevyliečiteľné. Medzi také
patrí aj AIDS. Postihuje starých, mladých i najmenších, ženy i mužov,
bez ohľadu na majetok, či spoločenské postavenie, v jeho ,,očiach“ sme
si všetci rovní.
Doba pokročila a s ňou stúpli aj nároky na človeka. Ak chceme mať
dostatok peňazí, musíme celé dni ťažko pracovať, stále sa musíme niekde
ponáhľať a celý deň sme v strese. Mnohí ľudia tieto nároky nezvládnu a
stávajú sa závislými od alkoholu alebo drog. Stretávajú sa v špinavých
kútoch ulíc, kde pijú alkohol a pichajú si drogy, no pri tom nedbajú na
hygienu a nemyslia na následky, viacerí používajú tú istú ihlu a ani sa
nenazdajú sú HIV pozitívni. Iní ľudia si chcú zase užívať život tak,
že striedajú partnerov ako ponožky, no mnohokrát na to tiež neskôr
doplatia. Nakazia sa a najhoršie je, keď HIV pozitívna žena otehotnie.
Riziko nakazenia dieťaťa je totiž veľmi vysoké. V mnohých prípadoch
matka po pôrode zomrie a dieťa ostane napospas osudu. Rodina sa o HIV
pozitívne dieťa odmieta starať, nepriznáva sa k nemu alebo ho vyhodí na
ulicu. Jedinou šancou týchto detí sú potom dobrí ľudia, ktorí sa im
snažia pomôcť. Napríklad v Afrike v Misii sv. Jána pomáhajú ľuďom
nakazeným na AIDS. Starajú sa o dospelých, ale aj o deti. Pripravujú ich
na bolesti, ktoré s touto chorobou súvisia a pripravujú ich aj na smrť.
Nevinné deti teda miesto hier a detských radovánok trpia, prežívajú
ukrutnú bolesť a strach. A to všetko len kvôli neopatrnosti a chamtivosti
ich rodičov.
Myslime teda na tieto úbohé deti, ale aj na všetkých ostatných nakazených
vírusom HIV, pretože mnohí za svoju situáciu nemôžu a ak áno, tak verím,
že po tom čo sa im stalo sa určite poučili. Pomáhajme im, potrebujú to.
Sami nevieme, kedy budeme potrebovať pomoc my.
Lýdia Macková, Gymnázium Stropkov, 3.B

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter