O životnom prostredí…

Na Slovensku máme Ministerstvo životného prostredia. Úrad, ktorý mal by
zastrešovať skoro všetky problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť v tejto
oblasti. Začnem od začiatku. Dávno, aj nedávno nemali starosti s ľudsky
vyprodukovaným neporiadkom. Čo sa v spoločnosti vyrobilo, to sa aj minulo a
neostával skoro žiadny odpad, či neporiadok. Napr. v poľnohospodárstve sa
taká slama využívala na podstieľanie pre dobytok a taká mäkšia,
jačmenná, slúžila aj na kŕmenie statku. No a s prepáčením odpad potom
poslúžil ako starší dobre pamätáme, na hnojenie polí, aby sa zase dobre
urodilo obilie. Toto potom cez proces v mylne ako múka slúžila na upečenie
chrumkavého chleba. A tak podobne aj iné veci slúžili ešte ďalej. Handry,
sklo, plechy či staré železo poslúžilo na ďalšie využitie. Ale komu dnes
treba slamu? Komu handry či staré železo? V Európe v rokoch 1914-18 a
potom ešte raz v r. 1939-45 sa zničili či značne poškodili mnohé
mestá, priemysel, komunikácie, začmudili sme ovzdušie dymom z komínov
fabrík. Skôr narodení si ešte pamätáme na piesne typu „Kouřem a dýmem
je náš kraj zahálen, jak děla ční komíny do oblak…“ Takto tvrdili,
čo boli najmúdrejší a na najvyšších miestach v štáte. Ale to nielen
my, ale aj inde vo svete, v USA i západnej Európe, keď sa rozvíjal
priemysel v 19. stor., dymilo sa a poriadne z fabrických komínov. Taká
bola vtedy vedomostná situácia a úroveň poznania. A novodobé dejiny
minulého storočia sú dôkazom, že civili – značný odpad sa neustále
zväčšuje. Aj preto bolo potrebné vybudovať Ministerstvo životného
prostredia aj so štábom odborníkov. Dačo sa dá recyklovať, k tomu treba
postaviť potrebné závody či prevádzky. Každá oblasť či okres mal by na
to pamätať. Treba aj poriadne veľké skládky odpadu, aby tak prestalo to
nekonečné špinenie si do prírody. Civilizácia so sebou prináša aj také
problémy, ktoré sme predtým nemali a nepoznali sme ich. Mali by sme si
vybrať akýsi vzor z krásne ozdobených balkónov v mestách Rakúska,
pokosených a udržiavaných lúk, z normálneho sedliackeho poriadku vo
vidieckych dvoroch. S udržiavaným poriadkom potom prichádza aj pokoj
v duši, čo nám tak veľmi chýba. Ak sami nestačíme na takú úlohu, máme
na to predsa ministerstvo alebo dobrú tetku Európsku úniu.
-A-