Som hrdý na svoje slovenské korene a Slovensko je pre mňa druhý domov.
Dennis George Brezina žije od narodenia v USA, no je hrdý na
svoje slovenské korene a slovenské tradície. Zamiloval si našu krajinu a podarilo sa mu objaviť svoju stratenú rodinu. Tento článok napísal a preložil sám George Brezina, ktorý študuje slovenčinu každý deň.
„Ahoj! Minulý rok som mal to šťastie, že som cestoval po krásnej krajine Slovenska a veľmi rád by som sa s Vami podelil o svoje dojmy z tejto krajiny z pohľadu Američana so slovenským pôvodom. Som veľmi vďačný za to, že mám takúto možnosť zdieľať informácie o svojom živote, mojich slovenských koreňoch, cestách a láske k Slovensku. Ja Dennis George Brezina som sa narodil slovensko-americkému otcovi a poľsko-americkej matke v 50. rokoch v Clevelande v americkom štáte Ohio. Moja vlastná matka zomrela, keď bola veľmi mladá a od 8 rokoch ma vychovávala a starala sa o mňa moja slovensko-americká nevlastná matka, ktorá si ma legálne adoptovala.

Rodičia ma vychovali tak, aby som bol hrdý na svoje Slovenské korene. Zažil som veľa náboženských Slovenských zvykov najmä počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Vyrastal som tak, že som na rodinných stretnutiach počul slovenský jazyk, ktorým hovorili moji starí rodičia, rodičia, tety a strýkovia. Počul som: „Jak sa mas? Dobre! “ a „Na zdravie“ mnohokrát počas môjho dospievania. Som veľmi vďačný za to, že som mal tieto skúsenosti ako dieťa, pretože mi to poskytlo spojenie so svojimi koreňmi a so „starou krajinou“.
Môj starý otec Jan Brezina sa narodil a vyrastal v Chotči na Slovensku v čase, keď vládlo Maďarsko. Ako mladý muž vraj žil vo Svidníku a v Bardejove, kde pracoval v obuvníckej továrni. V roku 1917 emigroval sám do USA a usadil sa v štáte Pennsylvania, kde pracoval v uhoľných baniach. Moja stará mama sa narodila a vyrastala v Šarišských Dravciach a emigrovala s matkou, otcom a súrodencami do Pensylvánie v roku 1910. Rovnako ako môj starý otec žili v uhoľnom meste, kde žilo a pracovalo veľa Slovákov. Stará mama pomáhala prevádzkovať penzión pre slovenských baníkov a tu sa stretla s mojím dedkom. Môj starý otec jej povedal: „Pracuješ príliš tvrdo, vezmi si ma a dám ti ľahký život.“ Vzali sa v roku 1918 a nakoniec sa presťahovali do Clevelandu v štáte Ohio, kde môj starý otec pracoval v oceliarňach. Žili v susedstve Slovákov a mali 7 detí. Netreba dodávať – moja babka to nemala v živote ľahké!

Ako chlapec som zažil starú slovenskú štvrť v Clevelande, kde vyrastal môj otec. Mám pekné spomienky na to keď som v nedeľu chodil do slovenského kostola, do slovenskej pekárne a mäsiarstva. V nedeľu sme chodili navštíviť starých rodičov, tety, strýkov a bratrancov u mojich starých rodičov. Mám spomienky na slepačiu polievku s domácimi rezancami alebo haluškami a na sladké makové rožky, ktoré pripravovala moja babka počas týchto rodinných návštev. Bolo to šťastné obdobie.
Od tej doby uplynulo veľa rokov – moji starí rodičia, rodičia, tety a strýkovia sú už preč. Pre mnohé životné zvraty som sa presťahoval na západ USA v štáte Oregon, kde som žil, pracoval a vychovával svoju vlastnú rodinu, ktorou sú 2 deti a 6 vnúčat. Vychoval som svoje deti tak, aby boli hrdé na svoje slovenské korene a počas Vianoc sme pokračovali v slovenských zvykoch a jedlách (napríklad hubová polievka z kyslej kapusty, pirohy, bobaľky, sušené slivky a oplátky namočené v mede) a na Veľkú noc (napríklad „Pascha koláč“ a hrudka). A tak teraz tieto zvyky zažívajú aj moje malé vnúčatá.
Odmalička som sa o Slovensko veľmi zaujímal a bol som hrdý na svoje slovenské korene. Môj starý otec navštívil svoju rodnú dedinu Chotči v roku 1969. Pamätám si, že ho veľmi zarmútila nesloboda a kontrola slovenského ľudu komunistickou stranou.
Za posledných 10 rokov som sa snažil získať viac informácií o živote mojich starých rodičov na Slovensku a mojich slovenských predkoch. Bohužiaľ som nezaznamenal podrobnosti o návšteve môjho starého otca v jeho rodnej dedine. Povedali mi, že pochádza z „Košíc“ a že jeho matka sa dožila deväťdesiatky. Teta mi oznámila, že dedko žil neďaleko mesta Svidník a pracoval v obuvníckej továrni v Bardejove. Na internete sa mi podarilo nájsť kópiu „vojenskej knižky“ môjho starého otca z USA z roku 1918. V tomto dokumente sa uvádza, že pochádzal z dediny „Ahocha“ v zemplínskej oblasti Maďarska.
V roku 2018 som spolu s manželkou prvýkrát navštívil Slovensko. Rozhodli sme sa ubytovať v Košiciach, ktoré sa nám taktiež veľmi páčili. Z Košíc som sa rozhodol navštíviť neďalekú dedinu „Brezina“, ktorá bola neďaleko inej dediny s názvom „Slivník“. Myslel som si, že som na dobrej ceste zistiť viac informácii o mojich predkoch, kvôli názvu obce „Brezina“ a neďalekej dedine Slivník, ktorá znela ako „Shivik“. Dúfal som, že snáď nájdem aspoň hroby mojich predkov v dedine Brezina. Mal som príležitosť stretnúť starostu obce Brezina, ktorý ma informoval, že v tejto dedine nikdy nežil nikto s menom „Brezina“ a že táto obec bola po druhej svetovej vojne premenovaná na „Brezina“ na základe slova „Breza“. Bohužiaľ táto moja stopa bola neúspešná.

Naše cesty nás závideli aj do Národného parku Poloniny pri Novej Sedlici, Slovenského Raja a do krásneho mesta Svidník. Chcel by som vyzdvihnúť organizáciu Dukla Destination a ich pracovníka v dedine Ladomirová, ktorý nám ochotne vysvetlil aké máme možnosti na strávenie času vo Vašom regióne a dokonca mi pomohli pri mojom pátraní po predkoch! Turistická kancelária Dukla Destination a Martin boli studnicou poznatkov pre naše cesty po okolí. Naše cesty viedli k prehliadke prekrásneho kostola svätého Michala Archanjela v Ladomirovej a kostola svätého Mikuláša v Bodružale. Cestou k priesmyku Dukla, kde sme navštívili bojisko a múzeum, sme boli ohromení krásou vidieka. Naše srdcia boli zarmútené stratami na životoch v tejto oblasti, ale boli sme vďační za veľké tvrdé víťazstvo nad nacistami.
Na druhý deň sme sa mohli prejsť svetlými a slnečnými ulicami mesta Svidník, kde mi Martin pomáhal pri hľadaní záznamov o narodení môjho starého otca na matrike a v miestnom archíve. Aj keď sa nenašli žiadne záznamy o mojich predkoch, bol to skvele strávený deň ukončený večerou v miestnej reštaurácii. Keby len americké bowlingové kluby ponúkali také skvele jedlo!! A ešte lepšie bolo, že sa nadviazalo priateľstvo s Martinom.
V roku 2019 som našiel moju druhú sesternicu z amerického mesta Chicago, ktorá mi povedala, že je na Facebooku v kontakte so vzdialenou sesternicou, ktorá žila neďaleko mesta Vranova nad Topl’ou. Moja komunikácia so sesternicou na Slovensku odhalila, že je dcérou najmladšej sestry môjho starého otca. Napísala mi, že si spomína na môjho starého otca, keď navštívil svojho mladšieho brata a ďalších členov rodiny v dedine Chotča v roku 1969. Na rodinnej fotografii z tej návštevy v roku 1969, ktorú som jej poslal, sa dokonca spoznala a opísala mi aj ďalších členov rodiny. Moja slovenská sesternica ma srdečne pozval na návštevu k nej a jej rodine domov.
V septembri 2019 som sa vrátil na Slovensko, aby som opäť cestoval po krajine a stretol svoju slovenskú rodinu. Moje cesty ma viedli do Vysokých Tatier, Pieninského národného parku a do Nízkych Tatier. Vrcholom mojej cesty však bolo stretnutie s mojou druhou sesternicou Martou a rodinou, ktorá bola ku mne počas mojej návštevy taká štedrá a milostivá. Počas mojej návštevy sme sa rozprávali o rodinnej histórii Brezinových, išli sme do Chotče, kde sme navštívili rodný dom môjho starého otca, dom, kde žil jeho brat v roku 1969, a cintorín, kde odpočívajú moji predkovia.
Zistil som, že ľudia na Slovensku sú ľudskejší, hodnotovo zdravší a silnejší v náboženskej viere ako Američania. Zažil som Slovákov, trochu opatrných a zdržanlivých voči cudzincom, no akonáhle sa táto bariéra prelomí, zistil som, že sú láskaví, priateľskí, zvedaví a veľkorysí. Jednou z mojich najlepších spomienok je pozvanie do domu muža, ktorého som stretol v dedine Topol’a neďaleko Sniny, keď som bol na návšteve dreveného kostola. Tento muž ma pozval k jeho jedálenskému stolu, kde som sa stretol s jeho rodinu a rozprávali sme sa o živote na Slovensku a v Amerike, zatiaľ čo som jedol koláče a pil kávu. To by sa pravdepodobne neznámemu Slovákovi v Amerike nestalo…
Teším sa na ďalšie návštevy Slovenska v nasledujúcich rokoch, pretože je to krajina, v ktorej sa cítim ako doma. Snažím sa študovať každý deň Slovenský jazyk, aby som mohol lepšie spoznať svojich slovenských bratov a sestry pri ďalšej návšteve Slovenska. Slovensko moje, krásne si ako raj!
Tento text som najprv napísal po Anglicky a následne dlhé týždne študoval a prekladal do Slovenčiny. Ďakujem za pomoc Slovníku, Zbierke slovenskej gramatiky a Google Translate. Snáď som to spravil dobre a zrozumiteľne“.
Dennis G. Brezina