Dieťa.
Najkrajšie stvorenie sveta.
Keď úporne sleduje Ťa,
netuší, čo Ťa tak mrzí,
prečo roníš horké slzy,
prečo plačeš dni a noci,
a prečo tak veľmi trpíš.
A aj keď ho strašne ľúbiš,
Nemôžeš už spraviť nič.
Nemôžeš ho zachrániť.
Môžeš mu byť nablízku,
utešiť mu dušičku,
povedať mu krásne slová,
vravieť mu ich zas a znova,
s pocitom, že práve vtedy,
mohlo to byť naposledy…
Strácaš silu, vieru, nádej,
želáš si nech žije ďalej.
Veď je také nevinné…
A keď sa raz pominie,
keď si vezme do hrobu,
tú zákernú chorobu,
zostane len prázdnota
a po zvyšok života
budeš túžiť vrátiť späť
časy, čo sú dávno preč.
Ako by sa zastavil čas.
Akoby umrelo aj niečo v nás.
Už viac nie je medzi nami.
Odišlo so spomienkami,
ktoré budú bolieť navždy.
Včera žili, dnes ho niet.
Môžeš už len priniesť kvet.
Za všetkých, čo chceli žiť,
za tých, čo tu mali byť.
Za dieťa, čo umiera
Pod krídlami anjela.
Zuzana Gibová, Gymnázium Stropkov, sexta

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter