Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

História a súčasnosť lyžovania v Stropkove

Pomôžme lyžiarskemu areálu ožiť!

Skoro päť desaťročí sme v Stropkove vytvárali čo najlepšie podmienky
na lyžovanie. Boli sme vo východoslovenskom regióne jedným z priekopníkov
lyžovania. Naše zjazdovky s vlekom VL 500-1, umelý lyžiarsky svah
s vlekom, lyžiarsky areál v Nižnom Komárniku nám závidela lyžiarska
verejnosť. Obdivovali aj areál, do ktorého radi prichádzali. Mali sme jeden
z najväčších lyžiarskych oddielov čo do počtu lyžiarov.

O prevádzku vlekov, prípravu lyžiarov, starostlivosť o najmenších
lyžiarov v prípravke a lyžiarskej škole, ale aj pri organizácii pretekov
na okresnej až celoslovenskej úrovni sa starali desiatky dobrovoľných
športových nadšencov, rodičov a priateľov lyžovania. Budovanie areálu,
jeho financovanie a každodennú prevádzku zabezpečovala TJ Slávia Stropkov a
lyžiarsky oddiel, za pomoci mesta, organizácii a závodov v meste,
telovýchovy a cestovného ruchu od okresu až po štátne orgány. Spomienky na
obdobie rozkvetu lyžovania a prevádzkovania lyžiarskeho areálu v roku
50. výročia založenia TJ Slávia Stropkov sú v ostatných rokoch už
minulosťou. 8. decembra 2008 som na stránkach Stropkovského spektra písal,
že zastaralý lyžiarsky vlek doslúžil. Bola možnosť jeho obnovy dôkladnou
diagnostikou strojnej, elektrickej časti a betónových pätiek predĺžiť
jeho životnosť o ďalších 20 rokov. Žiaľ TJ Slávia Stropkov nemala na
to finančné prostriedky a mesto nenašlo vo svojom rozpočte
71.000 slovenských korún na jej uskutočnenie. V Korzári z 9. decembra
2008 mesto argumentovalo: „Našim cieľom je pripraviť
koncepčné a systémové riešenie prevádzkovania areálu počas všetkých
ročných období. Pragmaticky sa však treba zamyslieť nad efektivitou vleku,
pretože klimatické pomery…“
Do dnešných dní mesto
nevyriešilo a nerieši tento problém. Aj rozšírenie areálu pre letné
športy riešila a navrhovala TJ Slávia Stropkov, keď v roku
2008 predložila koncepciu rozvoja „Prímestskej oddychovej zóny“, ktorú
oficiálne neprerokovalo a neschválilo mesto. Upozornil som na to
v Stropkovskom spektre 4. mája 2009 v článku „Máme veľké
plány, na ich realizáciu nám chýbajú prostriedky“.

3. marca 2010 sme navrhli mestu ako riešiť prevádzkovanie areálu pre
lyžovanie po vyradení z prevádzky a následnej demontáži vleku VL 500-1.
Predložili sme návrh na technické riešenie a vytváranie podmienok na
lyžovanie na svahu s umelou hmotou s lyžiarskym vlekom Tatrapoma S.
Navrhovali sme realizáciu previesť v dvoch etapách. V prvej etape riešiť
súčasný stav umelého lyžiarskeho svahu s popisom prác, ktoré je
potrebné previesť. Bol máj 2012. Štyri roky sa rieši 1. etapa a štyri
roky sa na hmote nelyžuje. Koľko detí sa mohlo naučiť lyžovať? Hľadajme
príčiny. TJ Slávia Stropkov pripravila podklady na rekonštrukciu vleku
Tatrapoma S (zameranie pozdĺžneho profilu trasy vleku s umiestnením štyroch
podpier, zabezpečenie náhradných dielov strojnej časti vleku podľa
revíznej správy z roku 2012, ponuku na prevedenie montáže a následnej
revízie a povolenia na prevádzku vleku). Aktivita pána poslanca MUDr. Martina
Jakubova zabezpečila finančné prostriedky na nákup všetkých súčastí na
vlek až na dva kusy podpier. Štyri roky mesto zabezpečuje 15 000 eur, ktoré
sú potrebné na ukončenie 1. etapy rekonštrukcie vleku. Dňa 6. marca
2014 mesto žiadalo Ministerstvo financií SR o dotáciu aj na generálnu
opravu lyžiarskeho vleku pri svahu s umelou hmotou a na ďalšie práce
(terénne a sadové úpravy, a na odvodňovacie rigoly). Finančné dotácie
mesto dostalo. Čo je príčinou toho, že finančné prostriedky do dnešných
dní neboli čerpané? Rekonštrukcia vleku je desaťdňová záležitosť.
Pýtam sa vedenia mesta, prečo sa tak macošsky správa k riešeniu problémov
lyžovania, ktoré v minulosti „prekvitalo“. V našom návrhu je aj
2. etapa riešenia lyžovania a to predlžením svahu o 200 m v šírke
50 m. Podrobne sme navrhli postup výstavby s predĺžením vleku, osvetlenia
a prípadne výrobou umelého svahu (zasnežovania). Postup rozšírenia
lyžiarskeho areálu podľa návrhu č. 2 bude záležať od rozhodnutia mesta
Stropkov, či nami navrhované riešenia budú prijaté na rozpracovanie a
postupnú realizáciu výstavby. Musím však so smútkom konštatovať, že
mesto v minulosti niekoľkokrát návrh prerokovalo, ale ho neriešilo.
Telovýchovná jednota má eminentný záujem na vytvorení nových podmienok na
lyžovanie a ak bude potrebné, aj na jeho prevádzkovanie. Kladieme si
oprávnene otázku, kde sa budú chodiť stropkovské deti učiť lyžovať, kde
si budú môcť ísť zalyžovať tí, čo si nemôžu dovoliť tatranské alebo
alpské svahy? Smutno je širokej lyžiarskej verejnosti, že je areál v takom
stave ako popisujem. Ešte viac smútia tí, ktorí sa podieľali na jeho
budovaní a prevádzkovaní. Všetkým patrí pri 50. výročí TJ Slávia
Stropkov srdečné poďakovanie za to, že dokázali vytvoriť také dielo,
ktorého hodnoty majú cenu viac ako je finančná hodnota. Vďaka vám za
to.To, že od roku 2007 sa na zjazdovkách nelyžuje nie sú na vine len
klimatické podmienky. Oprávnene sa preto pýtame, prečo sa neprevádzkuje
umelý lyžiarsky svah. Lyžovanie v našom meste ešte pred založením TJ
Slávia má svoju históriu. V Stropkove sa lyžovalo na svahoch Horbky a
Heľbe. Aj preto sme sa hneď po založení TJ rozhodli založiť lyžiarsky
oddiel, ktorý by pokračoval v príprave lyžiarov z lyžiarskej školy,
založenej v roku 1969 pri DPaM v Stropkove a od roku 1972 v lyžiarskom
stredisku, ktoré sa stalo hlavným propagátorom lyžovania medzi mládežou
v Stropkove a regióne. Tým, že stredisko vzniklo, dostalo sa lyžovanie
z turistického ponímania na vyššiu úroveň a preorientovalo sa na
prípravu pretekárskeho lyžovania. V tom čase bol lyžiarsky vlek VL 500-1
v prevádzke. Postupne v roku 1976 sa dal do prevádzky umelý lyžiarsky
svah, vybudovaná druhá zjazdovka pri vleku VL 500-1 a slalomový svah pri
umelej hmote a strojovňa LV. Podmienky na lyžovanie sa vylepšili aj
vybudovaním SKI Klubu, chaty Skalka, ale najmä turistickej ubytovne. Celá
výstavby trvala od roku 1968 do roku 1992 daním do prevádzky objekt
turistickej ubytovne aj s prístavbou.
Vylepšovaním materiálno-technických podmienok vznikol lyžiarsky areál,
ktorý patril mimo tatranskej oblasti k najkrajším a aj veľmi
vyhľadávaným nielen z celej oblasti východoslovenského regiónu, ale aj
zahraničia (Poľsko, Maďarsko).Na našich lyžiarskych svahoch sa usporiadalo
veľké množstvo okresných a krajských kvalifikačných pretekov a okresných
majstrovstiev v lyžovaní. V roku 1976 sme usporiadali celoslovenskú
súťaž v zjazdovom lyžovaní detí do 10 rokov vo Vysokých Tatrách na
Čučoriedkach. Naši pretekári sa na týchto pretekoch umiestňovali na
popredných miestach. Pravidelne sme sa zúčastňovali na medzinárodných
pretekoch o Goralský klobúčik na Roháčoch – Zuberec, kde sme v jednom
roku mali v prvej desiatke troch pretekárov z celkového počtu
200 účastníkov. V rámci majstrovstiev Slovenska stredných škôl sa stal
majstrom Slovenska v slalome náš pretekár. K nám na svahy lyžiarskeho
areálu v rámci krajských pretekov, ale aj na Pohár dukelských hrdinov a
Lastovičky chodili pretekať deti známych lyžiarskych rodín z Tatier, ako
sú Šoltysovci, Harvanovci, Pavlovičovci, Hrnčiarovci, ktorých deti boli aj
reprezentanti Československa (Šoltýsová, Jurko, Harvan, Harvanová a
ďalší). Na športovom poli, ale aj pri budovaní areálu sa zúčastňovalo
veľa obetavých členov TJ, ale aj rodičov a priateľov športu bez
akéhokoľvek nároku na odmenu. Ako príklad uvediem, že na jednom krajskom
kvalifikačnom preteku bolo zapojených okolo 40 – 50 dobrovoľníkov
(rozhodcovia, časomerači, štartéri a ďalší org. pracovníci) mimo obsluhy
vleku. Vysoko je potrebné hodnotiť aj prácu obsluhy lyžiarskych vlekov, na
ktorej sa podieľali členovia telovýchovnej jednoty a rodičia detí, ktoré
boli členmi lyžiarského oddielu. Svojou odbornosťou dokázali odstraňovať
závady pravidelných revízií vlekov a v letných mesiacoch udržiavať svahy
zjazdoviek. Bola to práca namáhavá, ale vysoko si treba vážiť obetavosť
s akou túto prácu vykonávali. Odmenou im bolo to, že čo pomohli vybudovať
slúžilo pre dobro nás všetkých, aj tých, ktorí sa na tom nepodieľali.Vo
svojich spomienkach nespomínam mená, aby som niekoho nezabudol uviesť. Sú
ich stovky z radov detí, ktoré sa naučili lyžovať, stovky reprezentantov
Stropkova na lyžiarskych svahoch Slovenska a stovky nadšencov, ktorí to
všetko vybudovali a prevádzkovali. Vďaka Vám! Kde ste sa podeli zlaté časy
lyžovania v Stropkove. V úvodnej časti mojich spomienok o tom píšem. Je
pravdou, že klimatické pomery sa menia (od roku 2007 priemerná výška
snehovej pokrývky na zjazdovke je 23 cm). Areál je v 200 m nadmorskej
výške (to nás vyraďuje z požiadaviek finančných prostriedkov
z fondov).Máme však v Stropkove umelý lyžiarsky svah. Boli sme na
Slovensku tretí v poradí a pri príležitosti 32. výročia oslobodenia
mesta Stropkov sme ho 28. novembra 1976 odovzdali do užívania. Pamätníci
budú spomínať, aká to bola sláva. Názory lyžiarskych trénerov sa
rôznili, čo sa týka prípravy na hmote. V posledných rokoch sa názory
zmenili. Na Slovensku je náš svah možno jediný. Lyžiari ho chcú
využívať. Príprava na ňom pred zimnou sezónou je potrebná. Spomeňte si
Stropkovčania, koľko vašich detí sa na ňom naučilo lyžovať! Štyri roky
sa na hmote nelyžuje. Na rekonštrukciu lyžiarskeho vleku sú potrebné
finančné prostriedky. Pomoc mesta nemienim komentovať. Z príležitosti
50. výročia vzniku TJ Slávia Stropkov sme oslovili 27 podnikateľov a
firiem v meste Stropkov. V stručnej charakteristike sme im napísali, čo
všetko sme za päťdesiat rokov urobili, keď väčšina z nich využívala
tieto zariadenia a naučili sa lyžovať. Požiadali sme ich, že v roku
50. výročia chceme ukončiť rekonštrukciu lyžiarskeho vleku pri umelom
svahu a uskutočniť športovú olympiádu stropkovských škôl. Ani
funkcionári mesta a ani jeden z podnikateľov na list nezareagoval. Nepýtali
sme sponzorsky príspevok na pompézne oslavy, ale na účely, ktoré nás
posledné štyri roky trápia. Tak málo k tomu je potrebné. Mnohí z vás
oslovených máte každodenné problémy, mohli ste si však pri čítaní listu
spomenúť, ako to bolo vtedy, keď som ja bol žiačik. Nie je ukončená
rekonštrukcia a olympiáda nebude. A tak málo bolo k tomu potrebné urobiť.
Na našu žiadosť zareagoval pekným listom pán inžinier Dušan Hric,
Čestný občan mesta Stropkova, ktorý dal prísľub, že na uskutočnenie
olympiády prispeje sumou 500 eur. Ďakujeme mu za jedno jediné blahoželanie
k 50. výročiu a za ochotu dobrej veci pomôcť. Vrelá vďaka! Prísľub na
sponzorskú pomoc dala aj naša bývalá hádzanárka, dnes generálna
riaditeľka akciovej spoločnosti KOVO SIPOX Eva Petričková. Vďaka vám, a ak
nám bude veľmi ťažko, veríme, že pomôžete. Kde sú tie časy, vážení
Stropkovčania, keď ste skoro všetci ochotne pomáhali pri budovaní
prekrásneho lyžiarskeho areálu. Bolo vás málo, ktorí neverili, že to
dokážeme. Prečo nám verili a pomáhali predsedovia mestského úradu a
primátori len veľmi málo a sú aj takí, ktorí nás chceli a chcú
zlikvidovať. Nedokážu nám pomôcť podnikatelia, aj keď to nemajú na
ružiach ustlané. Záverom apelujem na všetkých, čo máte radi šport a
lyžovanie, pomôžte obnoviť tradíciu, ktorú som popísal. Plán na malý
lyžiarsky areál sme predložili, jeho realizácia je v rukách nás
všetkých, ktorí sa chceme na tom podieľať.
Valentín Smolko

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter