Vo štvrtok sa rozdávali polročné vysvedčenia, a práve o nich bude
tentokrát reč. Nevyzvedali sme, aké známky doniesli deti domov, skôr nás
zaujímalo, či by ich rodičom nerobilo problém pochváliť sa tými svojimi.
Piatim respondentom sme položili po dve otázky: Ukázali by ste, v prípade
záujmu, svojim deťom vlastné vysvedčenia zo školských čias? Myslíte si,
že nároky na deti v škole sú dnes porovnateľné s tými v minulosti?
M. J. (Stropkov): Samozrejme, kľudne im svoje vysvedčenia
ukážem. Moje deti sa učia lepšie ako ja, a pritom to nemajú jednoduché,
lebo učiva majú podstatne viac, ako kedysi my. Mám radosť, že to zvládajú
tak, ako to zvládajú.
Ľubica Bujdošová (Chotča): Určite áno. Nerobilo by mi to problém. Moje deti majú podobné známky, aké som mala v ich veku ja. Myslím si, že naše deti toho majú v škole viac ako sme mali my, učia sa jazyky, majú veľa krúžkov, takže je to určite náročnejšie. |
![]() |
Malgorzata (Poľsko): Bez problémov. Naše deti už samozrejme naše vysvedčenia aj videli. My s manželom sme sa učili dobre, aj naše deti majú veľmi dobré známky. Ale ony to majú v súčasnosti v škole oveľa náročnejšie, ako sme to mali my. |
![]() |
M. S. (Medzilaborce): Áno. Deťom som svoje vysvedčenia už aj ukázal. Mal som podobné známky, ako majú teraz ony. Myslím si, že dnes to chodí v škole podobne, ako za mojich školských čias. |
![]() |
Jaroslav Procházka (Stropkov): V pohode by som svojim deťom ukázal svoje vysvedčenia, ale najprv by som ich musel pohľadať. Od skončenia mojej školy už uplynulo strašne veľa rokov. Ale iste by na mojich vysvedčeniach neuvideli dobré známky. Veľmi ma teší, že naše deti sa učia lepšie. |
![]() |