Snáď nikto neočakáva začiatok školského roka s väčším napätím,
ako prváčikovia. Na školu, nových spolužiakov i panie učiteľky sa
tešia, niekde v kútiku ich detskej dušičky však pociťujú určité obavy.
Podobne sú na tom aj ich rodičia. Na jednej strane sú hrdí na svoje
ratolesti, na strane druhej rozmýšľajú o tom, ako ich prváčik zvládne
nával školských povinností. V dnešnej ankete sme sa piatich respondentov
pýtali, ako si spomínajú na školské začiatky svojich detí. Tu sú ich
odpovede:
Aneta Čaklošová (Stropkov): Tie začiatky boli trochu hektické a stresové, ale inak v poriadku. Hoci mali deti trochu problém s ranným vstávaním, do školy sa tešili. Tiež si museli zvyknúť na to, že po príchode zo školy ich ešte čakajú domáce úlohy. Ale myslím si, že to zvládli dobre. |
![]() |
E. B. (Duplín): Moje deti boli v rozpakoch, plné strachu, úzkosti, báli sa, ako v škole obstoja, keďže ešte nevedeli ani písať ani čítať. Prvé týždne, možno mesiace, boli trochu nesmelé, ale kamaráti a milé učiteľky urobili svoje, takže ten strach a obavy postupne opadli. Moje deti boli strašne hravé, do školských povinností ich bolo treba nútiť. Ale zvládli sme to. |
![]() |
Stanislav Krovický (Stropkov): Veľmi si na školské začiatky svojich detí nespomínam, pretože som stále pracoval niekde vonku. Ale pokiaľ viem, zvykli si. Však, ako sa hovorí, začiatky sú všade ťažké. |
![]() |
Michal Minďák (Stropkov): Už som aj zabudol na tú dobu, keď chodili moje deti do školy. Bolo to dávno. Ale pokiaľ sa pamätám, deti sa do školy tešili a neboli s nimi žiadne problémy. Občas im síce bolo treba pripomenúť školské povinnosti, inak to bolo v poriadku. |
![]() |
p. Vatehová (Stropkov): Na školské začiatky svojich detí mám veľmi príjemné spomienky. Je veľká radosť, keď má človek deti. Ja ich mám päť. A úplne najväčšia radosť je, keď rok po roku začínajú chodiť do školy. Moje deti si na školu zvykali veľmi dobre, mám dobré a šikovné deti, ktoré mali záujem sa učiť a boli aj veľmi samostatné. |
![]() |