Po úmrtí niekoho blízkeho, rozvode a sťahovaní patrí vraj strata
zamestnania k jednej z najstresujúcejších životných situácií.
Výpoveď, či už z organizačných, alebo iných dôvodov zamáva aj
silnejšími náturami. Reálne totiž hrozí strata základných životných
istôt. Každý sa so stratou zamestnania vysporadúva po svojom. Niektorí
začínajú intenzívne zháňať novú prácu, iní rezignujú. V dnešnej
ankete bude rezonovať práve problém straty zamestnania. Ľudí sme sa
pýtali, či už niekedy o zamestnanie prišli a ako sa so vzniknutou
situáciou vyrovnávali.
Katarína (Stropkov): Problém s nezamestnanosťou som už riešila. V predošlom zamestnaní som sa dohodla so zamestnávateľom, že ukončím pracovný pomer. Potom som absolvovala rôzne kurzy, ktoré ponúkal úrad práce, kde som bola evidovaná 8 mesiacov. Následne som si podala žiadosť o zamestnanie a keďže ma prijali, opäť som mala prácu. |
|
Katka Šoltýsová (Stropkov): Problém nezamestnanosti ma doteraz našťastie obišiel. Bola som zamestnaná, potom som mala detičky, takže som bola na materskej dovolenke a po nej som opäť nastúpila do zamestnania. |
|
Milan (Stropkov): Problém nezamestnanosti sa ma nikdy nedotkol, pretože som mal prácu stále. Už niekoľko rokov som síce na invalidnom dôchodku, ale pokiaľ som pracoval, nikdy som sa nedostal do situácie, kedy by hrozilo, že prídem o prácu. |
|
Peter Antoš (Stropkov): Osobne som problém nezamestnanosti nikdy neriešil, o prácu však prišla moja švagriná. Nerezignovala, ale snažila sa čo najskôr nájsť si novú prácu. Tú som jej nakoniec pomohol zohnať práve ja. |
|
p. Reiter (Stropkov): Ja som bol nezamestnaný dokonca trikrát. Prihlásil som sa na úrad práce a každý mesiac som sa chodil hlásiť. Nájsť si novú prácu bol problém, lebo pracovných príležitostí je v tomto regióne málo. Teraz som už na invalidnom dôchodku. |