smahu správy

Šestica našich bežcov absolvovala nonstop štafetu Od Tatier k Dunaju

obrazok345 kilometrov, 157 tímov, vyše 1800 bežcov. Medzi nimi aj stropkovsko-svidnícka partia, ktorá sa v sobotu 16. augusta predpoludním vydala naprieč Slovenskom v rámci druhého ročníka štafetového behu Od Tatier k Dunaju. Stropkovčania Jozef Kimák, Martin Parilák, Štefan Kmiť, Peter Novák, Boris Kimák a Svidníčan Rastislav Paňko si spolu s ďalšími piatimi tímami naložili na svoje plecia najväčšiu porciu kilometrov.

Prihlásili sa do kategórie Ultra, v ktorej na každého z nich čakalo v priemere 57 kilometrov rozdelených na šesť úsekov. Zvyšné, 9 až 12-členné kolektívy, absolvovali rovnakú trať, avšak každému bežcovi sa ušlo menej úsekov. Bežalo sa dňom i nocou, šestica nášho tímu nazvaného Oddychovka napokon splnila svoj plán a do cieľa na bratislavskom Tyršovom nábreží dobehli za menej ako 30 hodín. Naši štartovali z Jasnej v Nízkych Tatrách v sobotu pred jedenástou. V Bratislave si po medaily dobehli v nedeľu krátko po šestnástej.
Organizátori sa takýmto modelom pretekov inšpirovali v USA, kde sa ich každoročne koná niekoľko. Na Slovensku išlo o novinku, ktorá sa stretla s obrovským záujmom bežeckej verejnosti. Len málokto zo štartového poľa totiž zažil niečo podobné na vlastnej koži. Kapitánom Oddychovky bol Stropkovčan Martin Parilák. Práve on zostavil partiu, s ktorou už niekoľko rokov brázdi bežecké preteky doma i v zahraničí. „Rozhodnutie prihlásiť sa pramenilo z novej výzvy, nezvyčajnom zážitku. V Stropkove a okolí vznikla veľmi dobrá partia ľudí, ktorých spája šport i beh ako taký, toto teda bolo aj o upevnení tímového ducha,“ vysvetlil Martin. Podobné preteky sú veľmi náročné na koncentráciu, tak po športovej, ako aj psychickej stránke. Všetci sa museli popasovať s nedostatkom spánku, telu dali zabrať aj nepretržité presuny, potrebnú energiu bolo možné dopĺňať len v malých, no energeticky výdatných dávkach, čo s pribúdajúcimi kilometrami v nohách bolo čoraz komplikovanejšie. Na rozdiel od ostatných pretekov bežia všetci za jeden tím, z behu sa tak stáva kolektívny šport. Práve tento fakt motivoval k účasti ďalšieho zo stropkovských bežcov Štefana Kmiťa: „Mám za sebou pár maratónov a toto bola ďalšia výzva posunúť ďalej svoje fyzické, ale aj psychické méty. Bežať s partiou kamarátov je úplne iné, pretože pri maratóne sa spolieham len na svoje možnosti získané v tréningu, prípadné chyby idú takisto len na vrub môjho výkonu. V nepretržitej tímovej štafete je to však predovšetkým o vzájomnej podpore, o zodpovednosti voči kolektívu…“ Oddychovka si pred 345-kilometrovou štafetou dala jediný cieľ – dobehnúť v šestici do Bratislavy a užiť si preteky. Nesmelé ambície, o ktorých sa začalo nahlas hovoriť v polovici inak dobre rozbehnutej trasy, už naznačovali čas do 30 hodín. Rozmenené na drobné – desiatku v členitom teréne bolo potrebné odbehnúť za zhruba 50 minút. Napohľad nič ťažké, no vzhľadom na podmienky pretekov a už vyššie spomenutý deficit spánku i energie, sa každý ďalší úsek približujúci tejto vzdialenosti zdal čoraz ťažší. 42-kilometrový maratón či podobnú trať už v nedávnej minulosti absolvovali všetci členovia stropkovsko-svidníckeho tímu. Aj keď na začiatku to mnohí nepredpokladali, už po niekoľkých odbehnutých úsekoch sa zhodli, že 30-hodinová záťaž s takmer 60 kilometrami v nohách, hoci s odpočinkom medzi jednotlivými úsekmi, je omnoho náročnejší výkon. „Náročnosť pretekov spočívala hlavne v dĺžke výkonu, ktorý trval asi 30 hodín. Nepočítal sa doň len samotný beh, ale aj presuny medzi odovzdávkami štafety, logistika, takmer žiadny spánok… Odmenou v cieli však bol neopakovateľný pocit a myslím si, že zaslúžená spokojnosť s celkovým časom. V neposlednom rade sme nesmierne radi, že celý tím dorazil do cieľa v poriadku a bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií či nebodaj zranení, čo pri podobných pretekoch nie je pravidlom. Nespomínam však celkovú únavu organizmu, bolesti svalov a podobne. Bolo zaujímavé sledovať jednotlivých bežcov v cieli, ale aj posledných úsekoch na trati, ako len s veľkou námahou vykračovali z nohy na nohu,“ dodal s úsmevom M. Parilák. Psychickou vzpruhou bola nesmierne pozitívna atmosféra na celej trase. Na odovzdávkach sa stretávali ľudia rovnakej krvnej skupiny a únavu čiastočne eliminovala dobrá nálada všetkých zúčastnených. „Ako spomínal Martin, nebolo čas na nič – chýbal spánok, oddych, výdatná strava. Na maratóne sa vytrápite možno aj 4 hodiny, ale potom si dáte sprchu, dobré jedlo, pivo a zakrátko je únava preč. Napríklad nočné úseky sa bežali v pohode. Veľmi emotívne bolo sledovať trať s roztrúsenými bežcami a ich svetielkami z čelových lámp. Tma ako v rohu, ticho, počúvate len vlastný dych a sem tam šuchot v lese. Nič pre slabé povahy. Najnáročnejšie boli posledné úseky v Podunajskej nížine. Na nekonečných rovinách fúkal mierny protivietor, ktorý ukrajoval aj z posledných zvyškov síl. Napokon sme to však všetci zvládli a pocit v cieli bol neopísateľný. Kto niečo podobné nezažil, neuverí,“ nadšene opísal Š. Kmiť, pre ktorého to bol zatiaľ najpôsobivejší bežecký zážitok.
Oddychovka si napokon splnila aj športový cieľ. Po počiatočných žalúdočných problémoch najmladšieho, no zároveň najkvalitnejšieho bežca Borisa Kimáka, sa dostali do dobrého tempa a do cieľa napokon dobehli v čase 29 hodín a 35 minút. Vo svojej kategórii tak obsadili pekné štvrté miesto. „Aj keď sme sa nerozptyľovali myšlienkami o konečnom umiestnení, asi po prvej štvrtine sme boli na piatom mieste, s asi polhodinovou stratou na výkonnostne nám podobný tím. Napokon sme do cieľa dorazili o takmer 20 minút skôr ako oni. Mimochodom, našu kategóriu s prehľadom vyhrala partia All4run, v ktorej bežali súrodenci Ingrid Petnuchová a Igor Vančišin, pôvodom zo Stročína,“ priblížil M. Parilák. V závere poďakoval všetkým členom tímu za výborné výkony i výbornú atmosféru, ktorú v partii vytvorili. Poďakovanie adresoval aj sponzorom, ktorí tím Oddychovky v pretekoch Od Tatier k Dunaju podporili. Ani o rok by úspešná partia nemala na štarte v Jasnej chýbať.

obrazok obrazok obrazok

Peter Novák | 27. 8. 2014 | Šport | Odkaz na článok | | 1209x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár
[1]
i-van 9. 9. 2014 o 15.44 hod. IP: 88.212.37.XXX

Chlapci – uprimne vam blahozelam. Fakt obdivuhodne co ste to dokazali. Mozem len potvrdit, ze osobne som nemal intenzivnejsi zazitok pri behani ako bol tento. A vdaka za podporu na trati, na FB i za to ze ste nas spomenuli v tomto clanku.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou