smahu správy

Putovná výstava Ako sa z našich stali cudzí...

V dňoch 18. až 19. novembra 2019 sa v priestoroch stropkovského gymnázia konala vernisáž výstavy pod názvom Ako sa z našich stali cudzí. Výstava sprostredkováva informácie, zážitky, emócie a poznatky z miest pamäte vojen v bývalej Juhoslávii (Vukovar, Srebrenica, Sarajevo a Tuzla).

Výstava je koncipovaná na osnove študijnej cesty v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine. Jej súčasťou sú aj fotografie, videá a texty z doterajších ciest študentov. Za celým týmto vzdelávacím projektom stojí nezisková organizácia Centrum pre európsku politiku (CEP), ktorá poskytuje základný prehľad a špecializované informácie o hodnotových, politických a ekonomických aspektoch európskej integrácie a ich vplyve na Slovensko.
„Študijná cesta na Balkán, ktorú sme ako žiačky Gymnázia v Stropkove absolvovali počas jedného októbrového týždňa, nám priblížila situáciu bývalej Juhoslávie v 90 rokoch. Navštívili sme viacero zaujímavých miest a stretli sa s rôznymi osobami, ktorých osudy boli poznačené krviprelievaním. Táto cesta nám ukázala, že nenávisť vždy vyplodí len ďalšiu nenávisť a že vojna nikdy nemôže byť správnym riešením,“ tvrdia zhodne študentky gymnázia. Dodávajú, že rozdeľovanie ľudí na „my“ a „oni“ je však bežné aj dnes a ani v našich končinách to nie je výnimkou.
„Práve preto sme sa snažili prostredníctvom putovnej výstavy, ktorá približovala situáciu na Balkáne v minulosti ale aj našu situáciu v súčasnosti, ukázať práve svojim spolužiakom, že vo svojich rukách majú obrovskú moc a zodpovednosť za svoj svet si nesie každý jeden z nich. Pretože ak si nedáme pozor, situácia sa môže zvrtnúť aj u nás, keďže extrémizmus a žiaľbohu aj nacionalizmus je na Slovensku na vzostupe. Avšak každý jeden z nás má možnosť rozhodnúť o tom, či to raz aj u nás nedopadne tak ako to dopadlo u našich slovanských bratov,“ myslia si.
Na výstave sa jej účastníci učia metódou rovesníckeho vzdelávania, sprievodcami výstavou sú študenti, ktorí absolvovali študijnú cestu na Balkán, ktorú absolvovali študentky Gymnázia v Stropkove – Daniela Džupinová, Patrícia Surmajová, Mária Timea Tvrdíková.
Zámerom výstavy je prevencia radikalizácie a zdôraznenie významu dodržiavania ľudských práv. Výstava vychádza z udalostí a príbehov z nedávnej histórie a zo súčasnosti. Pomáha porozumieť spoločenskému a politickému dianiu na Slovensku dnes prostredníctvom poznávania minulosti.
„Rozhodli sme sa zapojiť hlavne preto, že nás zaujíma politická situácia doma a vo svete a história či ľudské práva sú nám blízke témy. Očakávali sme náročnú cestu a to sa nám aj potvrdilo. Spracovanie silných zážitkov, ktoré nám boli predostreté nebolo jednoduché a občas sa k tomu vraciame dodnes. Avšak táto cesta nás naučila veľa. Ukázala nám dôležitosť vlastného názoru, spolupráce a toho, čo nás všetkých spája a to, že sme ľuďmi. Naučili sme sa, že vojna sa vždy podpíše na obyčajných ľuďoch, ktorí často nemajú inú možnosť ako vziať do ruky pušku a ísť bojovať, ale práve títo ľudia majú schopnosť rozhodnúť o tom, kto sa ocitne pri moci. Dôležité je nemlčať a hovoriť o veciach, hľadať informácie a spracovávať ich rozumom,“ tvrdia spoločne študentky, ktoré touto výstavou sprevádzali aj primátora mesta Stropkov O. Brendzu, podpredsedu PSK J. Lukáča a ostatných pozvaných hostí.
„Túto výstavu pripravila nezisková organizácia CEP, ktorá vznikla v roku 1997. Od roku 1999 sa venujeme stredným školám, najprv žiakom, potom učiteľom. Od roku 2005 robíme rôzne projekty v Bosne a Hercegovine a od roku 2008 aj na Ukrajine. Venujeme sa najmä učiteľom a žiakom. V ostatných rokoch robíme tieto aktivity spoločne. Zapájame do jednej aktivity učiteľov aj žiakov, čo je nesmierne efektívne. Učia sa spolu a učitelia majú zrazu možnosť ináč vidieť žiakov a zároveň sa pritom aj učitelia učia ako sa veci dajú robiť ináč,“ uvádza predseda CEP Kamil Sládek a dodáva, že takto sa naburáva starý systém vzdelávania.
„Učiteľ má byť v dnešnej dobe viac mentorom a prevádzateľom, ako ten, čo nosí informácie. Venujeme sa najmä téme európskej integrácie a miesta Slovenska v EÚ v našej zodpovednosti,“ priblížil pôsobenie organizácie CEP K. Sládek.
Dodáva, že keď sa začala veľká debata o tom, že sú mladí ľudia radikálni a že s tým treba niečo urobiť, bola to práve organizácia CEP, ktorá reagovala ponukou robiť veci ináč. „Mladým ľuďom môžete hovoriť čokoľvek, títo ľudia potrebujú osobný zážitok. V tomto prípade je tu príklad vojny v bývalej Juhoslávii, kde sú žijúci svedkovia, kde sú dodnes zničené mestá, kde sa dá priamo vidieť, čo vyriešila, resp. nevyriešila vojna. Opäť nejde o vojnu ako takú, celý projekt je postavený na tom, že spoznávame ako k tej vojne prišlo, do akej miery boli ľudia apatickí, ako neboli občiansky angažovaní,“ povedal K. Sládek a dodal, že putovná výstava mala svoju premiéru práve v Stropkove. Do tohto projektu sú zatiaľ zapojené štyri školy – gymnázia v Stropkove a Tisovci, Súkromná pedagogická škola v Žiari n. Hronom a Súkromná škola dizajnu v Bratislave. „Poznáme sa roky s mnohými učiteľmi i riaditeľmi škôl a keďže toto bol projekt, ktorý prekročil nielen hranice Slovenska, ale ja hranice EÚ, je veľmi náročný a téma je ťažká, preto sme oslovili učiteľov a školy, s ktorými sme už spolupracovali predtým. Tí, čo prejavili záujem sú s nami v spoločnom projekte už druhý rok,“ spresnil K. Sládek.
„Je to pre nás veľký test. Vieme, že študijné cesty na Balkán sú veľmi silné a menia mladých ľudí. Veľmi rýchlo rozumejú kam prichádza už len latentná nenávisť, nacionalizmus, ktorý prechádza do radikalizmu až extrémizmu. Teraz začíname veľký test, ako sme schopní túto veľkú skúsenosť sprostredkovať cez putovnú výstavu,“ dodal s tým, že si nemyslí, že mladí ľudia zatvárajú oči pred realitou a sú pasívni.
„Myslím si však, že my starší im nedávame príležitosť. My jednoducho povieme, že sú pasívni a že nič nechcú. Málo rodičov sa rozpráva so svojimi deťmi. Nezaujímame sa o ich svet, lebo máme dospelácke problémy. Nerozprávame o udalostiach, ktoré sa udiali. Moja skúsenosť počas 20 ročnej práce s mladými ľuďmi na školách je, že mladí ľudia sú fascinujúci, majú záujem a prinášajú neuveriteľné riešenia, ktorým my sami neveríme, no sú naozaj funkčné,“ uviedol. Priblížil tiež ďalšie projekty, ktorým sa CEP venuje a prostredníctvom ktorých môžu mladí ľudia preukázať svoju tvorivosť a efektivitu. V každom prípade sú komunikácia a dôvera absolútne kľúčové. Musíme im dôverovať a tiež musia dôverovať sebe.
„Prvýkrát sme študijnú cestu do Chorvátska, Bosny a Hercegoviny absolvovali v minulom školskom roku. Jej účastníkmi boli vtedajší maturanti, ktorí ako výstup vytvorili spoločenskú hru Človeče, rozhodni sa. O dojmoch z cesty, pri ktorej sa prvýkrát žiaci stretli zoči – voči krutej realite vojny, sme sa veľa rozprávali. Rozprávali sme sa na tvári miesta spolu s odborníkmi, ktorí študijnú cestu pripravili, ale aj medzi sebou. Najčastejšou otázkou žiakov bola otázka Prečo? Ako sa toto mohlo stať po druhej svetovej vojne? Prečo sme tomu nezabránili? Rozhovory pokračovali aj v škole, ale vzhľadom na to, že boli maturanti tak na nejaké hlbšie analýzy nebol čas. Veľmi som sa potešila, keď nás aj v tomto školskom roku oslovilo CEP, ktoré riadi Kamil Sládek, s možnosťou zopakovať si študijnú cestu,“ priblížila riaditeľka Gymnázia I. Jecušková a dodala, že aj keď ešte nepoznala mená žiakov, ktorí by chceli túto cestu absolvovať, hneď súhlasila.
„Exkurzie sa mohli zúčastniť traja žiaci. Vyberala som medzi žiakmi, ktorí si ako voliteľný predmet vybrali spoločenskovedný seminár a teda bol predpoklad, že takéto témy sú im blízke. Študijnú cestu som ako prvým ponúkla žiakom, ktorí sa zúčastňovali spoločenskovedných súťaži, kvázi ako akúsi odmenu, aj keď vedeli, že ich po ceste čaká veľa práce s prípravou putovnej výstavy pre svojich spolužiakov,“ spresnila riaditeľka.
Ako ďalej uviedla, tridsiatka žiakov zo štyroch slovenských škôl, medzi nimi aj naše gymnázium, sa na výstavu pripravovala vyše mesiaca. „Ako prvé absolvovali študijnú cestu po stopách vojnového konfliktu v bývalej Juhoslávii. Čakalo nás 6 náročných a zároveň obohacujúcich dní. Dievčatá už čiastočne vedeli do čoho idú, keďže trasa bola podobná ako v minulom roku. Snažila som sa naznačiť im, čo ich bude čakať. Musím povedať, že aj napriek tomu, že veľa vecí vedeli, ich reakcie boli rovnaké ako reakcie minuloročných účastníkov. Zdesenie, strach, hrôza, to všetko sa v nás zmiešavalo pri poznávaní príbehu vojny a rozpadu Juhoslávie. Na vlastné oči sme videli k čomu vedie radikalizmus,“ podelila sa so zážitkami I. Jecušková.
Dodala ešte, že najsilnejším momentom pre každú z nich boli príbehy ľudí. „Stretli sme sa s piatimi priamymi účastníkmi vojny. Každý rozpovedal svoj príbeh. Všetky príbehy mali spoločné odpustenie. Doteraz sa pýtame ako dokáže človek človeku urobiť niečo také. Na druhej strane nám v hlave víria otázky, kde sa v človeku berie toľko sily, že dokáže odpustiť. Niekoľkokrát sme sa vzájomne bombardovali otázkou, dokázali by sme to aj my? Odpustili by sme niekomu, kto nám veľmi ublížil? Ich príbehy sme počúvali so zovretými hrdlami. Keď začal rozprávať Zijo Ribič, ktorý v čase konfliktu mal 8 rokov, všetci sme plakali,“ pokračuje v rozprávaní riaditeľka, ktorá spolu so svojimi študentkami videli vojnou zničenú krajinu, rozstrieľané domy, ale aj moderné mestá, usmievavých ľudí i Srebrenicu, ktorá po 24 rokoch od skončenia konfliktu vyzerá ako mesto duchov.
„Spracovanie silných zážitkov nebolo jednoduché, potrebovali sme čas a občas sa k tomu vraciame aj dnes. Dôležité bolo, že putovnou výstavou sprevádzali žiaci. Udalosti vojny na Balkáne aj po nej priblížili svojou rečou príbuznou mladým, čo im pomohlo pochopiť problémy. Dokonca zvládli na jednotku s hviezdičkou aj záverečnú diskusiu s účastníkmi. Väčšina tých, ktorí absolvovali putovnú výstavu Ako sa z našich stali cudzí sa zhodla, že cesta, ktorou sa vydala Juhoslávia v 90. rokoch 20. storočia nikdy nemôže by správnym riešením. Vojna totiž nemá víťazov a všetky strany konfliktu trpia bez rozdielu,“ uzatvára riaditeľka I. Jecušková a dodáva, že putovná výstava má ukázať práve mladým ľuďom, že v ich rukách je veľká moc ale aj zodpovednosť. Aj keď prevažne zachytáva udalosti, ktoré prebehli na Balkáne, môže pomôcť mladým ľuďom cez minulosť porozumieť spoločenskému dianiu na Slovensku.
Touto cestou sa chce I. Jecušková poďakovať Centru pre európsku politiku (CEP) a všetkým jeho partnerom za takýto projekt. Výstava Ako sa z našich stali cudzí približuje mladým ľuďom k čomu vedie zdanlivo nevinné rozdeľovanie spoločnosti.

obrazok obrazok obrazok obrazok obrazok
obrazok obrazok obrazok obrazok obrazok
obrazok obrazok obrazok obrazok obrazok

Andrea Fecková | 6. 12. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 104x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou