smahu správy

Na slovíčko s Martinom Potomom...

obrazokM. Potoma: „Umenie sa bez šťastia jednoducho robiť nedá…“

Martin Potoma je rodákom z Brusnice. Momentálne končí štúdium na košickom konzervatóriu a pôsobí v Štátnom divadle v Košiciach. Má nádherný hlas a neskutočnú charizmu. Najkrajší moment je pre neho vždy ten, keď po odspievaní počuje z hľadiska „bravó“. Kvalitnú prípravu i základ pre svoju kariéru a štúdium získal na Základnej umeleckej škole F. Veselého v Stropkove, kde doštudoval hru na akordeóne a spev. Odmaturoval na osemročnom gymnáziu, potom začal študovať na UPJŠ v Košiciach históriu a geografiu. Štúdium zanechal a bol rád, že sa môže naplno venovať len štúdiu spevu.

„Po maturitách som si povedal, že skúsim štúdium histórie a geografie na Univerzite P. J. Šafárika, kde som študoval dva roky. Tieto dva roky svojho života ľutujem, ale na strane druhej to určite bola veľmi dobrá skúsenosť, ktorá mi ukázala, že by som sa tam už jednoducho nikdy nevrátil,“ priznal M. Potoma.
Jeho život je jednoducho taký, že vždy musí pôsobiť na dvoch póloch, preto začal študovať na univerzite v Košiciach a súčasne aj na konzervatóriu.
„Akordeón na ZUŠ F. Veselého bola pre mňa síce povinná jazda, ale som za to rád. Došlo mi až neskôr, že spev a hra na nástroji spolu úzko súvisia. Na konzervatóriu mám zase povinný klavír,“ povedal. Študent sa musí vedieť rozospievať, zahrať určitý repertoár, je to jednoducho jeho povinnosť, takže štúdium hry na akordeón mu veľmi pomohlo.
„Bol som tiež v speváckom zbore Maľovaný svet, ktorý vtedy viedla Ľ. Jakubčová. V tom čase som tiež vnímal aj M. Sušinovú. Bola to naozaj obrovská skúsenosť. Prešli sme spolu veľa súťaží a koncertov. Bol som aj na celoslovenskej súťaži P. Dvorského v Košiciach, kde som získal prvé miesto. Tiež rôzne iné súťaže v Prešove, či Bardejove,“ dodal.
„Spieval som aj popove veci, ale predovšetkým ma M. Sušinová cibrila v opernej technike. Určite mi dala veľmi dobré základy. Ak by som nemal ich základy, tak určitým spôsobom by sa mi na konzervatóriu ťažko študovalo. Mnoho pedagógov mi vravelo, že som mal veľmi dobrú prípravu,“ povedal.
Počas štúdia na konzervatóriu sa hneď v druhom ročníku dostal na celoslovenskú súťaž konzervatórií, ktorá sa organizuje v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a ktorá sa koná každé dva roky. „Získal som vtedy tretie miesto. V štvrtom ročníku som sa tejto súťaže zúčastnil opäť a tento krát som získal druhé miesto. Teraz v šiestom ročníku to bolo miesto prvé. Utvrdzuje ma to v tom, že niekde postupujem a že nestojím na jednom mieste a neupadám. Samozrejme sa kategórie menia a sú zložitejšie a ťažšie,“ povedal M. Potoma.
V štvrtom maturitnom ročníku ho oslovil zbormajster Štátneho divadla v Košiciach L. Kozubík s ponukou naštudovať si zborové party opery Bohéma od G. Pucciniho. „Bola to naozaj pocta byť na scéne v štátnom divadle. Nerozmýšľal som a hneď som do toho išiel, no očakával som, že to je moja prvá a zároveň posledná skúsenosť. Myslel som si, že väčšia príležitosť už jednoducho nemôže prísť, no prišiel ďalší veľký titul Víly od R. Wagnera. Aj vtedy som očakával koniec,“ priznal.
Každú sezónu sa robia tri tituly. V piatom ročníku to bol Falstaff, tiež Hoffmannove poviedky a sezóna sa v Štátnom divadle v Košiciach ukončila dielom Don Giovanni. „Každý jeden z týchto titulov bol pre mňa obrovskou skúsenosťou. Samozrejme všetko je aj o veľkom šťastí, jednoducho umenie sa bez šťastia robiť nedá. Dá sa povedať, že treba byť v správnom čase na správnom mieste. Ja som zatiaľ vždy to šťastie mal,“ vyznal sa.
M. Potoma sa momentálne pripravuje na ukončenie štúdia na konzervatóriu. Rozhodol sa byť večným študentom, pokračovať teda bude v štúdiu na Hudobnej akadémii múzických umení v Prahe, kde bol nedávno prijatý. Bude študovať, ako ináč, operný spev.
„Praha ma motivuje svojou krásou, je pre mňa srdcovou záležitosťou, rovnako ako Košice. Má jednoducho veľkú dušu. Bol som nadšený z jej monumentálnosti. Veľmi sa na to teším. Mám rád veľké mestá. Mám rád ľudí a komunikáciu s nimi,“ povedal M. Potoma.
Vo voľnom čase sa rád stretáva s priateľmi pri káve, spoločne vedú intelektuálne debaty, rozprávajú o veciach všedných i nevšedných, alebo rozoberajú diela.
„Človek musí mať aj veľkú životnú skúsenosť, aby bol schopný stvárniť akúkoľvek emóciu. Žijeme vo svete, kde ľudia potrebujú vidieť show, tak to musí byť aj v opernom svete. Musíme vedieť zaujať aj iným spôsobom nielen iba hlasom. Musíme urobiť aj nejaký pohyb, či herectvo, aby sme diváka rozptýlili,“ myslí si a dodáva, že je potrebný výraz i emócia, no na strane druhej vníma lavírovanie s emóciami ako čosi nebezpečné, no nevyhnutné. „Samozrejme nie vždy sa to dá, tiež som len človek. Veľakrát sa emočne necítim tak, aby som zvládol určitú emóciu. Za vami však vždy stoja minimálne ďalší štyria, cítite určitý zdravý tlak, ale dáte to, pretože ak raz ovoniate smrad divadla, budete vás to držať stále, čo je čistá pravda,“ priznáva.
M. Potoma je veľmi sebakritický, veľakrát vie, že to mohlo byť aj lepšie, no na strane druhej aj horšie. Skúsenosťami však už teraz vie svoj spev udržať tak, že zo seba nie je sklamaný, je to taký štandard, s ktorým je spokojný, no nie je nadšený. „Som robotník umenia a pracujem pre umenie. Ja nie som umenie, som ten, ktorý slúži umeniu. Je to obrovská služba na celý život. Umenie jednoducho milujem v každej jednej sfére,“ uzatvára M. Potoma, ktorý obdivuje ľudí, ktorí vedia robiť ľudové, či popove piesne, veľkú show, či tých, ktorí vedia robiť srandu a ísť cez hranicu, jednoducho ho fascinuje ľudská kreativita.

obrazok obrazok obrazok

Andrea Fecková | 10. 5. 2019 | Rozhovory | Odkaz na článok | | 375x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou