smahu správy

Na slovíčko s A. Hričanom, alebo ako sa Čína a Tibet dostali do Stropkova

obrazokNa autorskú výstavu, ktorú usporiadal fotograf M. Bujdoš vo Svidníku, boli pozvaní aj kolegovia fotografi, medzi ktorými nechýbal Anton Hričan. Obaja sú členovia Stropkovského fotoklubu, ktorého zakladateľom je práve A. Hričan.

„Dozvedeli sme sa, že v MsKS vo Svidníku je výstava o Číne. Zaujala nás, boli to naozaj zaujímavé fotky. Povedali sme si, že výstavu donesieme do Stropkova a preto sme oslovili vedúceho OŠK MsÚ Stropkov T. Kubičku a výstavu sme priniesli aj k nám do Stropkova a spoločne s V. Ivankom sme ju nainštalovali,“ prezradil A. Hričan a dodal, že v súčasnosti sa o Číne veľa hovorí, no nič konkrétne. Na fotografiách je zobrazená Čína a Tibet. Sú to prevažne fotografie ľudí v krajine. „Je to nádherné. Mala by zaujať predovšetkým deti. Návštevník má možnosť prostredníctvom tejto výstavy vidieť Čínu okom fotografa. Myslím si, že takúto výstavu by mali využiť hlavne školy. Som ochotný sprevádzať žiakov a ponúknuť výklad, podeliť sa aj s mojimi zážitkami o Číne. Uvidíme či bude záujem,“ uviedol A. Hričan, ktorý bol kedysi aj vedúcim fotokrúžku v Dome pionierov, neskôr CVČ a ktorý priznal, že o zavedení fotokrúžku na školách rozmýšľal, no svet výpočtovej techniky je deťom známy a vyučuje sa na škole.
„Na Hrnčiarskej ulici, kde som kedysi býval, bola aktívna skupina chlapcov. Každý vždy prišiel s nejakou zaujímavou novinkou. Jeden kamarát raz začal robiť fotky. Mal fotoaparát tzv. bakeliťák. Ako komora nám slúžila ich pivnica v dome, kde bola tma. Svietili sme lampou, cez ktorú boli prehodené červené trenírky, aby sme vytvorili svetlo, ktoré neovplyvňuje proces vyvolávania filmu. Fotky sa robili len kontaktným spôsobom,“ zaspomínal na svoje fotografické začiatky A. Hričan a dodal., že počas štúdia na strojárskej škole v Košiciach už mali celkom slušne vybavenú fotokomoru, bolo to v 1963 roku.
„Partia z Hrnčiarskej ulice zostala stále aktívnou. Pamätám si, že sme si kúpili motorku českej výroby, čo bolo pre nás veľmi atraktívne. Potrebovali sme k nej spraviť nejaký dokument, tak sme požičaným fotoaparátom vyrobili pár fotiek. V roku 1975 som prišiel s iniciatívou, že aj v Stropkove by bolo potrebné usporiadať fotografickú výstavu. V roku 1976 sme usporiadali výstavu, ktorá sa podobala dnešnej súťaži AMFO. Bola zložená porota, vydaný katalóg. Od roku 1975 teda datujeme zrod amatérskej fotografie v Stropkove. Pár ľudí v meste síce fotografovalo, no boli to len fotografie do rodinných albumov,“ uviedol.
V roku 1978 vznikol v rámci Tesly fotokrúžok, ktorý fungoval popri odboroch. Fotografi sa zúčastňovali rôznych súťaží. Aj v Stropkove sme vďaka tomu mohli vidieť prácu iných autorov z uznávaných fotoklubov napr. z Liptovského Hrádku, Českých Budejovíc, Prahy a iné. „Boli to silné fotokluby, na fotografiách ktorých bolo vidieť, že ide o kluby zrelšie. Mali iný pohľad na svet, viac ovládali techniku, ovládali ju trocha ináč ako my. Pre nás to bola škola. Mali sme túžbu zapojiť sa do mapového okruhu, čo sa nám aj podarilo. Mapový okruh, ktorý funguje aj dnes, spočíva v tom, že fotografia koluje z klubu do klubu a boduje sa,“ priblížil A. Hričan. Pri hodnotení fotografií sa v prvom rade pozerá na jej obsah, aby zaujal a aby to nebola len nejaká tuctová fotografia z albumu, aby bolo na nej čosi iné, čo dosiaľ človek nevidel.
„Ja osobne nemám vyhranený žáner. Naša krajina, náš región nie je pre mňa až taký zaujímavý, asi preto, že sme tu doma. Pre nás stropkovských fotografov krajina znamená chmeľovský kopec. Tam vzniká veľa našich fotografií,“ povedal A. Hričan a dodal, že podľa možností nosí fotoaparát stále pri sebe, aby mohli vznikať zaujímavé fotografie. Keď človek spraví jednu dobrú fotografiu, môže to byť náhoda. Ak však chce byť úspešný fotograf, musí takých fotografií urobiť viac. Je to výzva. „Fotografia SOS (cyklista s defektom) je aj podľa mojich kolegov tou najlepšou. Ja však verím, že sa mi ich podarí spraviť ešte omnoho viac. V športe sa dejú zaujímavé veci, treba mať videnie a treba fotografovať,“ hovorí A. Hričan.
Stropkovskému fotoklubu sa spoločne s Klubom nezávislých fotografov Stropkov (KNF) podarilo dať dokopy jednu spoločnú myšlienku. Keď boli oslovení M. Szatlerovou z Košíc, ktorá spolupracuje s prezidentom R. Schusterom, či by nedali dohromady spoločnú výstavu, neváhali ani na chvíľu. Z kolekcie R. Schustera bolo vybraných 6 fotografií, Stropkovský fotoklub vybral 20 fotografií a KNF tiež 20. Vznikla tak spoločná výstava 46 – Pohľad generácii, ktorá bola nedávno prezentovaná u nás v Stropkove, repríza ktorej sa konala aj v Košiciach. „Vernisáž výstavy v Stropkove sa konala práve v čase, keď som bol už na ceste do Číny, takže som sa jej, žiaľ, nemohol zúčastniť. Čína bola určite nesmierne zaujímavá. Aj s cestou sme tam boli 2 týždne. Videli sme toho skutočne dosť. Prileteli sme do Šanghaja, potom sme išli hore až na sever, na severovýchod, až do Pekingu. Potom sme sa vracali späť. Videli sme Žltú rieku, po ktorej sme sa plavili tri dni loďou. Vznikli naozaj krásne zábery, ktoré sú zatiaľ v počítači a čakajú na svoju príležitosť v súťaži AMFO,“ povedal A. Hričan.
Mesto Stropkov má podľa slov A. Hričana nie malý počet partnerských miest, preto sa členovia fotoklubu pohrávajú s myšlienkou v rámci dobrých susedských vzťahov posunúť túto výstavu aj za hranice, čo vnímajú ako možnosť prezentácie oboch stropkovských fotoklubov.
A. Hričan organizoval tiež zopár samostatných autorských výstav a fotografiu vníma ako fenomén, ako písanie svetlom. „Skúšal som kedysi aj výtvarníčiť, tvoril som figúrky z hliny, no nebolo to ono. Fotografia mi prinášala viac. Obohacuje človeka a poskytuje duševný zážitok z tvorby. V čase analógovej fotografie to bolo aj mnoho očakávania, dnes už dopredu vieme už dopredu v tom momente ako to sfotíme,“ myslí si A. Hričan. Dodáva ešte, že analógové fotografovanie sa navzájom prelína s digitálnym. Za fotografiou precestuje človek veľa, skúsi dokumentovať čo vidí. „Zaujíma ma skôr človek, ako krajina. Nemám veľa krajinárskych fotografií, skôr šport, kde sú ľudia v pohybe, skúšam tiež portréty. Treba pozerať práce iných autorov, sledovať výstavy, na človeka sa to nalepí, ostane to v podvedomí. Nejde však o zapakovanie záberov, ale pokúsiť sa o vlastný prínos autora, tzv. prídavná hodnota, čo nie je ľahké. Ak sa to podarí, vznikne zaujímavá fotografia,“ dodáva A. Hričan.
Foto: L. Lukáč, A. Hričan

obrazok obrazok obrazok

Andrea Fecková | 15. 3. 2019 | Rozhovory | Odkaz na článok | | 206x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou