smahu správy

Stropkov v Československej republike

Zásluhou úspešného národnooslobodzovacieho zápasu utláčaných a porobených národov v rakúsko-uhorskej monarchii sa 28. októbra 1918 konštituovala samostatná Československá republika, ku ktorej sa Slováci pripojili Martinskou deklaráciou z 30. októbra 1918. V zložitých týždňoch jesene a zimy rokov 1918 – 1919 aj obyvatelia Stropkova a jeho okolia spájali vznik republiky predovšetkým s národným a sociálnym oslobodením.

Hoci v Stropkove žilo v roku 1919 iba 22 Rusínov, v Stropkovskom okrese tvorili až 42% všetkého obyvateľstva. Staré maďarské volené orgány miestnej samosprávy boli v Stropkove rozpustené a 18. januára 1919 sa zišlo na svojej prvej schôdzi novozvolené obecné zastupiteľsvto, ktoré tvorili richtár Michal Staško a členovia Jozef Špilár, Štefan Balog, Juraj Stolárik, David Hassenfeld, Aron Heffer a Izak Reich. Štátnu správu v ňom zastupoval Rudolf Reuter, ktorý v tejto funkcii zotrval dve desaťročia.
Podobne ako pred rokom 1918 aj v novom štátnom útvare zostal Stropkov sídlom okresného služnovského úradu, ktorý predstavoval administratívnu jednotku bez voleného okresného zastupiteľstva. Hlavný slúžny mal podobné postavenie v rámci svojho obvodu ako župan. Do obvodu Stropkovského slúžnovského úradu roku 1919 patrilo 44 obcí, ktoré boli rozdelené do piatich notariátov so sídlami v Stropkove, Brezničke, Miňovciach, Kelči a Košarovciach. V Stropkove bolo aj sídlo okresného súdu, četníckej stanice, poštového a telegrafického úradu, matričného úradu aj sekretariátov novo konštituovaných politických strán a spolkov.
Hladinu verejného života narušil na jar 1921 správy o tom, že sa v Stropkove chystá zrušenie slúžnovského úradu. Mesiace trvajúci zápas o sídlo okresu Stropkovčania načas prehrali. Nariadenie vlády ČSR z decembra 1922 rozhodlo o Vyšnom Svidníku ako o sídle okresu. Okresný úrad so sídlom vo Vyšnom Svidníku začal svoju činnosť v januári 1923 a mal 101 obcí, ktoré boli zadelené do deviatich obvodných notariátov. Permanentnú nespokojnosť s týmto stavom prejavovali predovšetkým Stropkovčania, ktorí najbolestnejšie pociťovali stratu okresu. Kauza sa definitívne vyriešila 17. septembra 1925, keď sa vládnym nariadením sídlom okresu stal v decembri 1925 Stropkov.
Hoci okres Stropkov sa po okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto zaradil na Slovensku medzi okresy, v ktorých v rokoch 1921 až 1930 zaznamenali najvyššie hodnoty prirodzeného prírastku, vysoká dojčenská úmrtnosť silne znižovala celkový prírastok.
Z pestrej skladby náboženského rozvrstvenia väčšina obyvateľov Stropkova bola rímsko-katolíckeho vierovyznania. V okrese prevládajúca rusínska národnosť sa hlásila ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu. Židovská náboženská obec bola v Stropkove druhou a v okrese treťou najpočetnejšou komunitou.
V cirkevných dejinách patrí Stropkovu jedinečné miesto v tom, že tu bol založený prvý kláštor redemptoristov na Slovensku. Kláštor v Stropkove vznikol ako rímsko-katolícky, teda latinského obradu. Vplyv gréckokatolíckeho obradu zosilnel od roku 1924, keď bol za rektora kláštora menovaný Dominik Metod Trčka a zostal ním až do roku 1930.
Spoločensko-politickú atmosféru mestečka koncom 20. rokov charakterizuje „prepolitizovanie“ každodenného života. Druhá polovica 30. rokov sa v Stropkove nesie v znamení dovtedy nepoznaných aktivít ľavicovo orientovaných strán, spolkov i jednotlivcov. Spoločným menovateľom je obrana demokracie pred neustále sa zosilňujúcou hrozbou fašizmu.
V októbri 1937 sa v Stropkove uskutočnilo veľké zhromaždenie obyvateľov, na ktorom bola demonštrovaná požiadavka zjednotenia všetkých, ktorým ležal osud republiky a demokracie na srdci. Početné spoločensko-politické podujatia v tomto období organizovali aj ďalšie politické subjekty a organizácie kultúrneho charakteru.
Dňa 30. októbra 1938 Slovenský národný výbor v Stropkove usporiadal oslavy 20. výročia Martinskej deklarácie.
V medzivojnovom období si Stropkov udržal obchodno-remeselnícky charakter. Remeslom, živnosťami, či obchodom sa zaoberajúci Stropkovčania, ponúkajúci svoj tovar na pravidelných trhoch a jarmokoch, potrebovali kúpychopného občana, taký tu, žiaľ, zväčša nebol. V obchode i živnostiach, ale najmä v peňažno-úverovom systéme mali vedúce postavenie stropkovskí Židia, ktorí mali vo vlastníctve väčšinu obchodov, krčiem, obidve kaviarne, elektráreň, pílu, mlyn, továreň na likéry, veľkoobchody s pivom, či vínom.
Obecné zastupiteľstvo disponovalo v 20. rokoch skromným a zväčša nevyrovnaným rozpočtom. Nielen z hospodársko-sociálnej, ale aj zo spoločenskej stránky, mali svoje nezastupiteľné miesto v živote mestečka trhy a jarmoky. Elektrifikácia Stropkova sa dostala na rokovanie obecnej rady v marci 1924. Ulice mesta boli osvetlené pouličnými lampami na denaturovaný lieh. Radikálna náprava zanedbaného vzhľadu mesta z 30. rokov sa uskutočnila pri príležitosti 10. výročia vzniku republiky, kedy vznikol tzv. Jubilejný park. Upravilo sa námestie, vyštrkovali sa ulice, občania si upravili fasády domčekov.
Cestná sieť v okrese merala 70 km a Okresný úrad v Stropkove evidoval v roku 1935 12 povolení na motocykle, 19 na osobné a 2 na nákladné autá a jedno na premávku autobusu.
Stropkovský okres patril k tým, z ktorých sa regrutovalo najviac vysťahovalcov nielen do zámoria, ale aj do viacerých európskych krajín. V roku 1933 bolo v okrese Stropkov vydaných 124 pasov a 21 víz.
Chudobné obydlia, chalupy, obecné i štátne školy boli ťažkou deľostreľbou značne poškodené. Trvalo viac ako desať rokov, kým sa budova ľudovej školy v Stropkove opravila. Škola mala nemalý prínos aj zo stránky spoločensko-kultúrnej. Jej žiaci vystúpeniami na všetkých významnejších spoločenských podujatiach výrazne obohacovali kultúrnu atmosféru mestečka.
Z telovýchovných spolkov v Stropkove pôsobila TJ Sokol a Športový klub Stropkov. Značný priestor venovali osvetovo-kultúrnej činnosti, zriadili si čitáreň. Usporadúvali priateľské futbalové zápasy so športovými klubmi z okolitých mestečiek, ktorými sa ŠK Stropkov prezentoval najčastejšie.
Do spoločensko-politického, ale aj kultúrno-osvetového života mestečka rušivo zasiahli udalosti po Mníchove. Rozpad republiky sa bolestne dotkol najmä stropkovských Čechov a Židov, ale aj tých Slovákov a Rusínov, ktorých sa dotkli napríklad zákonné úpravy o zákaze činnosti niektorých politických strán, organizácii a spolkov.
Zdroj: BEŇKO J. a kol.. 1994. Stropkov. Martin: Neografia, 1994. 319 ISBN80–901392–5–6

obrazok obrazok

Andrea Fecková | 9. 11. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 198x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou