smahu správy

Na slovíčko s manželmi Vidiščákovými nielen o chove sliepok a vajíčkach

obrazokPríbeh malej hydinovej farmy v našom regióne sa začal písať niekedy v apríli tohto roku, keď sa manželia Vidiščákoví rozhodli chovať sliepky a predávať vajíčka v blízkom i ďalekom okolí. V slovenských supermarketoch sa čoraz častejšie objavujú dovážané vajíčka, o kvalite ktorých môžeme polemizovať dlhé hodiny.

„S manželom sme už predtým chovali sliepky a prasiatka pre svoju vlastnú potrebu. Táto práca nám nikdy nebola cudzia. Vajíčka radi konzumujeme. S nápadom farmy sme sa pohrávali už dávnejšie. Následne vyšla výzva „Mladý farmár“, ktorej sme sa chytili. Vedomie, že nám štát v začiatkoch pomôže nás oslovilo a myšlienka, že v tomto kraji niečo vytvoríme sa nám páčila. Dali sme si urobiť projekt, ktorý nám prešiel. Pustili sme sa do rekonštrukcie starej farmárskej budovy, objednali sliepky a pustili sa do práce,“ zaspomínala na svoje začiatky Paula Vidiščáková, ktoré však neboli zase až také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá, pretože zákony nepustia a komunikácia s úradmi je často krát zdĺhavá a komplikovaná.
„Veľa krát sme sa stretli dokonca s nevedomosťou samotných úradníkov, čo nás samozrejme mrzí. Veľa vecí sme si museli naštudovať sami. Inšpiráciu a pomoc sme hľadali široko – ďaleko, no ochotní je len málokto, pretože konkurencie je veľká a výška dotácie pokryje len minimum nákladov. Povolenie prevádzky musí schváliť hygiena, potom je už všetko, čo sa chovu, predaja, či kontroly vzoriek vajec, vody a iných vecí týka v rukách veterinárov,“ hovoria o úskaliach tohto biznisu manželia Vidiščákoví a tešia sa, že majú studňu s pitnou vodou, ktorá prešla niekoľkými kontrolami a ktorá je tak veľmi podstatná pre chov sliepok. „Ďalším ťažkým orieškom sú výkupy, ktoré tlačia farmy do cien, ktoré sú likvidačné – 4 až 6 centov za kus. Dovážaný tovar zo zahraničia, ktorý je prebaľovaný, má tiež negatívny vplyv na podnikanie v tomto priemysle. Momentálne nejdeme do žiadneho zisku a stále sme v strate, nerátajúc vstupné náklady, ktoré sme do toho dali. Ceny vajec sme nastavili tak, aby sa priblížili tým v supermarketoch,“ dodávajú.
Napriek všetkému prácu na farme majú radi a neboja sa jej. K zvieratám majú blízky vzťah a takto sa snažia viesť a vychovávať aj svoje deti, ktorým sa život na farme veľmi páči. Je taký slobodný a mnoho ich naučí.
V dnešnej dobe je veľký dopyt po „bio“ produktoch, ktoré majú slovenský pôvod, ale ktorý je často veľkou neznámou pri mnohých výrobkoch. Veľmi módnym sa stalo zdravé stravovanie, ľudia začali znova vyhľadávať kvalitný slovenský tovar, čo je skvelé. „Sme radi, že si ľudia môžu u nás kúpiť kvalitné vajíčka a teší nás ich pozitívna spätná väzba, ulahodí nám to. Naše vajíčka neobsahujú žiadne antibiotiká, fipronil, neprifarbujeme ich, ponúkame prakticky „domáce“ vajíčka z podstielkového chovu,“ povedala P. Vidiščáková.
Momentálne je na farme 450 sliepok, ktoré sú chované na podstielke. Čím staršie sú sliepky, tým väčšie vajíčka znášajú. „Počas jedného dňa vyzbierame od týchto sliepok v priemere 430 kusov vajec, čo je asi tak 90% znáška. V priemere znesie jedna sliepka jedno vajíčko denne. Každé vajíčko je zbierané ručne, ručne sa následne čistí a ručne sa váži a triedi. Potom cestujú vajíčka k odberateľovi. Prácu máme zadelenú, každý vie, čo má robiť,“ dodáva.
Tak ako asi každý, na začiatku si zriadili stránku na sociálnej sieti a dali ľuďom o sebe vedieť. Oslovili reštaurácie i obchody a s ľuďmi neprestali komunikovať. „Sú to hodiny a hodiny strávené na telefóne. Momentálne distribuujeme vajíčka do okolia Stropkova, Svidníka, Giraltoviec a Prešova. Najväčší dopyt je po vajíčkach veľkosti L a XL. Naše najväčšie vajíčko malo až 106 g a tri žĺtka, takže môžeme povedať, že sa sliepkam na farme darí dobre.“
Ráno sa všetky sliepky na farme kŕmia ručne a ručne sa zberajú aj vajíčka. Každé vajíčko sa potom očistí, odváži a roztriedi podľa hmotnosti. Následne sa distribuujú ďalej, P. Vidiščákovej teda prejde rukami takmer 500 kusov vajec, ktoré očistí, zváži a vytriedi. V budúcnosti plánujú zvýšiť počet sliepok, preto sa pripravuje nová hala. Vybudovať plánujú aj silo a popracovať chcú tiež na technológii.
„Na začiatku sme chceli, aby sklad nebol plný, aby ľudia boli spokojní a vajíčka išli na odbyt, čo sa nám aj podarilo a dúfam že to tak aj ostane. Chceme, aby ľudia mali slovenské vajíčka, aby sa vajíčka k nám nedovážali. Je smutné, že sa v dnešnej dobe vajíčka prebaľujú a tak sa človek niekedy ani nedozvie úplnú pravdu o pôvode vajec. A čo je ešte smutnejšie, že niektoré dnešné deti si myslia, že vajíčka sa vyrábajú, preto na našej farme uvítame aj deti a radi im ukážeme ako to na takej hydinovej farme chodí,“ uviedla a dodala, že človek musí veľa čítať, zisťovať informácie, pretože rady sa hľadajú ťažko a konkurencia je veľká, my sme mali to šťastie, že sme našli človeka, ktorý bol ochotný pomôcť a poradiť nám, za čo mu patrí naša vďaka.

obrazok obrazok

Andrea Fecková | 28. 9. 2018 | Rozhovory | Odkaz na článok | | 515x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou